
Po prechode Poľanou viedli ďalšie túry prírodnými krásami Vrátnej doliny, Krivánskou Fatrou, po Gemeri s kultúrno-poznávacím zájazdom a hrebeňom Oravských Beskýd.
V Malej Fatre uskutočnili turisti v roku 1995 zo Štefanovej prechod Hornými a Dolnými dierami, Poludňovými skalami a z hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry medzi Poludňovým grúňom a Veľkým Rozsutcom výstup na hôľny Stoh (1608 m). Na ďalšom podujatí vo Veľkej Fatre vystúpili na horský masív Japeň.






Vďaka finančnej podpory TJ Calex zorganizovali turisti autobusový zájazd na Gemer s návštevou Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Do jaskyne sa vchádza zaujímavou stavbou v tvare rotundy a prechádza do siení Mramorovej, Hviezdnej, Mliečnej cesty a Hlbokého dómu.
Ďalšou zastávkou kultúrno-poznávacieho zájazdu bola obec Štítnik so vzácnymi historickými pamiatkami, ku ktorým patrí Národná kultúrna pamiatka evanjelický kostol so stredovekými nástennými maľbami a bohato zdobeným interiérom. S veľkým záujmom turisti navštívili aj NKP kaštieľ v Betliari, ktorý obývali Andrássyovci do roku 1945, v ktorom sa nachádza bohatý dobový nábytok zo 17. až 19. storočia so zbierkami vzácnych obrazov, knižnica s viac ako 15 000 zväzkami literatúry, zbierka zbraní a poľovnícke trofeje. Ďalšia cesta viedla na hrad Krásna hôrka s prehliadkou muzeálnych zbierok, ktorý sa podarilo zrekonštruovať po požiari v roku 2012 do bývalej krásy.










Okrem cyklotúr v Pohronskom Inovci a Tribeči uskutočnili turisti výlet na Hrušov aj s deťmi, na Benáte sa stretli aj tohto roku s turistami zo širokého okolia pri zapálení Vatry zvrchovanosti a zúčastnili sa 7. ročníka Partizánskym chodníkom po hrebeni Tribeča zo Zlatna na Skýcov.
V severnej časti Oravy na pohraničí s Poľskom absolvovali prechod hrebeňom Oravských Beskýd a vystúpili na dominantu hornej Oravy Babiu Horu (1725 m) a najvyšší vrch Oravských Beskýd Pilsko (1557 m). V Pohronskom Inovci vystúpili na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec po obnovení žltej turistickej značke vďaka našim značkárom Vojtecha Truchlíka a Ladislava Struka pod vedením Ing. Andreja Miklera.




Nevydarený výstup na spomenutý Ľadový štít (2627 m) vo Vysokých Tatrách pre nepriaznivé počasie začínal ráno po prenocovaní na Téryho chate. Na náročný výstup sa turisti vydali s horským vodcom Pavlom Rajtárom po zasnežených skalách do Sedielka vo výške 2372 m. Ďalší výstup na Malý ľadový štít bol nebezpečný aj po naviazaní sa na horolezecké lano po zľadovatenom a šmykľavom teréne. Po návrate na chatu nebolo počasie priaznivé ani na druhý deň. Po prechode Priečnym sedlom (2352 m) zostúpili turisti cez Zbojnícku chatu na Hrebienok, kde sa pokochali na kráse Studenovodských vodopádov a rozlúčili sa s Vysokými Tatrami. Túry sa zúčastnil Ing. Miroslav Valkovič, Miroslav Šabík, Štefan Kráľ, Pavol Minár a Lavrinec Šabík.


Stretnutie turistov na Drozdove sa tohto roku uskutočnilo so vzácnym hosťom Ing. Vladimírom Bártom, publicistom, fotografom a ochrancom prírody. K jeho dielam patria Slovensko, V srdci Európy, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Tatry, Hory a kvety, Bratislava a Slovensko.



Mestská organizácia KST organizuje v Zlatých Moravciach množstvo ďalších významných turistických podujatí pod vedením Ľudovíta Chládeka. V tomto roku uplynulo 10 rokov od úmrtia Václava Felta (1897-1985), nestora pešej turistiky a jedného z najzaslúžilejších funkcionárov v celej histórii organizovanej turistiky v Zlatých Moravciach. V Sokolovni bola otvorená lezecká stena, ktorú svojpomocne vybudoval Horolezecký klub v Zlatých Moravciach za podpory horolezeckej organizácie James.

Pri príležitosti nedožitých 60. narodenín spisovateľa Bela Kapolku sa uskutočnilo v obci Hostie roku 1995 slávnostné stretnutie turistov za účasti sestry Bela Kapolku pani JUDr. Terézie Slovjakovej, obyvateľov a vzácnych hostí nášho spoločenského a kultúrneho života. Po odhalení pamätnej tabule na rodnom dome spisovateľa a zasadení symbolického stromu sa vydalo vyše 200 turistov na chatu Veľkého Inovca po chodníku, ktorý bol pomenovaný po našom slávnom rodákovi, kde bola zriadená výstava o živote a diele Bela Kapolku.
Belo Kapolka pochádzal z učiteľskej rodiny. Po štúdiách v Kežmarku a Brne na Vojenskej akadémii vykonával v roku 1958 najskôr nosiča na Téryho chate. Ako chatár na Rysoch, Solisku, Zbojníckej a Téryho chate sa natrvalo upísal Vysokým Tatrám. Zomrel tragicky na Hrebienku v roku v roku 1994. Námety pre literárnu tvorbu čerpal z vysokohorského prostredia chatárov, drevorubačov, športovcov a návštevníkov našich veľhôr. K jeho najznámejším dielam patria knihy a poviedky Kanadské smreky, Strecha, Chodníky bez značiek, Sivá hmla, Mesiac nad Prostredným hrotom a Aby nám neodišlo srdce.

100 rokov organizovanej turistiky XXII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Kronika Odboru turistiky pri TJ Calex
Ľudoví Chládek, Belo Kapolka rodák z Hostí, TN 5/1995