Zrúcaniny hradu Gýmeš sú dominantnou architektonickou stavbou v horách Tribeča a honosné sídlo Forgáčovcov, ktoré kedysi patrilo jednej z najvplyvnejších a najbohatších rodín v Uhorsku. Stredoveká pevnosť bola spočiatku majetkom nitrianskeho panstva, neskôr Forgáčovcov, potom Matúša Čáka Trenčianskeho a v roku 1386 ju opäť získal Blažej Forgáč za služby kráľovnej Márii. Hrad prešiel v roku 1613 renováciou Žigmunda Forgáča, ale krátko nato bol Bethlenovými vojskami vyplienený. V roku 1671 opravený hrad prepadli a obsadili Turci a neskôr pri ďalšom nájazde takmer zbúrali. V časoch, keď po boku Františka Rákócziho II. bojoval generál Šimon Forgáč a majetok hradu získal do eráru, rožňavský biskup Pavel Forgáč čoskoro hrad vykúpil a zreštauroval. Symbol rodovej slávy Forgáčovcov bol relatívne udržiavaný ešte aj po smrti Pavla V. v roku 1759.
V 18. storočí bol premiestnený vstup do hradu na juhozápadnú stranu a palác horného hradu nadobudol podobu kaplnky s rodovou kryptou Forgáčovcov. Rušný život na hrade pokračoval aj v ďalších rokoch. Kým okolité pevnosti ležali už v ruinách a začali chátrať, na Gýmeši v roku 1821 ešte fungoval výťahový most a vodou naplnené valy s vnútorným prepychovým palácom boli strážené. Až v roku 1837 hrad obýval iba kastelán s niekoľkými hajdúchmi. Až v roku 1837 hrad obýval iba kastelán s niekoľkými hajdúchmi.
Od roku 2011 zachraňujú múry hradu Gýmeš dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Ghymes. Na hrade sa zachovali viaceré časti obvodového muriva, na oknách kamenné obruby a neporušené konštrukcie hradných budov a opevnení. V zrútenej veži hradu zostal iba zvyšok klenby s ranogotickou interiérovou omietkou. Architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pil astrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.
Pod vedením odborníkov a dozorom Krajského pamiatkového úradu v Nitre navracajú múrom hradu jeho niekdajšiu podobu. OZ Castrum Ghymes pod hlavičkou projektu „Zachráňme spolu hrad Gýmeš" podporuje aj Nadačný fond Telekom pri Nadácii PONTIS.
Forgáčovci opustili hrad v prvej polovici 19. storočia, kedy život na Gýmeši stratil pôvodné poslanie. Majiteľ gýmešského panstva, náruživý poľovník a zanietený chovateľ poľovnej zveri Karol Forgáč (1825-1911), sa zapísal do dejín úspešným experimentom vo svetovom meradle. Z jeho chovu muflónov pod hradom Gýmeš vybehol prvý jedinec zo sto kusovej čriedy do voľnej prírody a v roku 1883 obohatil faunu Slovenska a európsky kontinent o nový druh zveriny. K zaujímavej histórii Gýmeša patria aj vyše 350 ročné exempláre gaštana jedlého, ktoré sa nachádzajú pod hradom a od roku 1952 tvoria územie ŠPR.
Po stopách dávnej minulosti VII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Daniel Kollár: Stredoveká cesta okolo Gýmeša, Krásy Slovenska 9-10/2010
Jaroslav Nešpor: Tribečom za hradmi, Krásy Slovenska 11/1987
