Ľudia žijúci na dedine si ešte pamätajú, ako naši predkovia počas dlhých zimných večerov sa venovali rôznym remeselníckym prácam a výrobe úžitkových predmetov, ku ktorým patrilo aj tkanie na kolovrátku a krosnách. Zimné večery na dedine organizované v Mestskom múzu v Zlatých Moravciach sú už iba spomienkou na tieto krásne kultúrne podujatia.
Prvé z týchto podujatí usporiadalo Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre a Speváckym súborom Zlatomoravčianka 24. januára 2017. Na tradičnej tvorivej dielni s ukážkou pradenia ľanu na kolovrátku pod názvom Toč sa, toč sa kolovrátok privítala lektorka múzea pani Viera Tomová manželov Bielych, Emíliu Partlovú z Klubu dôchodcov Jedľové Kostoľany, riaditeľa Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Antona Števka, Štefana Doskoča zo Zlatna, žiakov základných škôl a širokú kultúrnu verejnosť.
Anton Števko porozprával o histórii tkania na kolovrátku, ktoré siaha niekde do neolitu a bolo najstarším remeslom, aké kedy ľudia vynašli.
„Prvý kolovrátok bol vynájdený pravdepodobne v Indii a jeho stálym zdokonaľovaním sa pradenie zjednodušovalo. Na pradenie vlny sa na Slovensku používal vretenový kolovrátok asi od 14. storočia, ale najmä od 20. rokov 18. storočia. Pradenie a tkanie bola väčšinou prácou žien aj vo vyšších šľachtických rodinách. Počas tzv. dievockých dní sa na priadkach zúčastňovali aj mládenci. Tieto dni sa využívali aj na spoločenské hry a zábavu.“
Majsterky tkáčskeho remesla pani Ľudmila Biela a Emília Partlová zasvätili účastníkov kultúrneho podujatia do tajov zaujímavého remesla. Ako povedala pani Biela, „Práca na kolovrátku je pomerne jednoduchá, vlna sa pradie na vretene a vlákna z kúdele sa vyťahujú, skrúcajú a namotávajú na vreteno,“
Kultúrne podujatie bolo obohatené aj o prezentáciu ľudovej tvorby z tkáčskej dielne pani Bielej a Partlovej, Márie Pekárovej z Chyzeroviec so svojimi krojovanými bábikami, ktoré zaodieva do šiat z tkaných látok. K prezentácii patrili aj tkáčske prípravky v miniatúrach drevorezbára Štefana Doskoča, ktorý návštevníkom porozprával o celom technologickom postupe výroby tkaniny od siatia konope a ľanu až po získavanie nite z priadze na kolovrátku.
Oživenie starej ľudovej tradície sa nieslo v príjemnej atmosfére pri speve a tanci so Speváckym súborom Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka.
Ďalšiu ukážku tradičného spracovania konope pripravilo Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre 25. januára 2018 s hosťom podujatia Speváckou skupinou Briežok a domácim Občianskym združením Babička. Kultúrneho podujatia sa zúčastnili manželia Bieli z Jedľových Kostolian a riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko s manželkou.
Konope a ľan sa kedysi spracovával doma a spriadal do nití pre tkanie plátna na odevy, kobercov a iné spoločenské využitie v zimnom období až do príchodu Fašiangov. Pán Anton Števko porozprával vo svojej prednáške veľa zaujímavostí o pestovaní ľanu až po získavanie nite z priadze, jej vyťahovaním, skrúcaním a namotávaním na vreteno pred ďalším spracovaním. Ľan sa zbieral asi v polovici augusta. Dreveným tĺkom a trepaním sa zbavoval semena, viazal do snopov, máčal, sušil na slnku a drevnatá časť odstraňovala na trlici. Takto pripravená kúdeľ sa prečesávala na rafadle a podľa kvality triedila. Najkvalitnejšia kúdeľ sa spriadala do nití a tkala.
Oživenie starej ľudovej tradície sa nieslo v príjemnej atmosfére pri speve a tanci so Ženskou speváckou skupinou FS Briežok z Jedľových Kostolian svojim zaujímavým kultúrnym vystúpením, ktorého hlavným hudobným nástrojom súboru sú gajdy, ktoré boli kedysi v Jedľových Kostoľanoch veľmi rozšírené.
O nič menej zaujímavá bola aj ukážka výroby kobercov a plátna, ktoré usporiadalo Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre a SS Zlatomoravčianka 29. januára 2019. Na kultúrnom podujatí privítala lektorka múzea pani Viera Tomová študentov etnológie FF UKF v Nitre Veroniku Dudášovú a Dávida Hudeca, pani Helenu Hamarovú z Kozároviec a všetkých milovníkov folklóru. Tkáčske popoludnie svojim vystúpením otvorila SS Zlatomoravčianka pod vedením Vladimíra Rumanka pásmom krásnych slovenských ľudových piesní a pravá atmosféra zimného večera pokračovala praktickými ukážkami tkania na krosnách.
Organizovanie tvorivých dielní sa stalo už tradíciou pre žiakov okolitých škôl v dopoludňajších hodinách v rámci výchovno-vzdelávacieho programu mládeže. Pri tkaní na krosnách sa mali možnosť zoznámiť s technológiou tkáčskeho umenia od zasiatia konope až po jeho spracovanie do konopného vlákna, ako aj s rôznymi tkáčskymi nástrojmi, pradením nití na kolovrátku, praslici a snovaním na krosnách.
Na dedinách boli kedysi tkáčske stavy dôležitou súčasťou takmer každej domácnosti. Tkalo sa prevažne v zime a vyrobené plátno slúžilo väčšinou ako materiál na zhotovenie odevov, obrusov, uterákov, obliečok na periny, vriec a pod. Zo zvyškov odevov a látok sa po ich rozstrihaní na tenké pásiky vyrábali koberce.
„Keď je niť už napradená a zmotaná, navíja sa na snovadlo podľa šírky brda na jednotlivé pásma“, ako poznamenal Dávid Hudec. Príprava osnovy pred samotným tkaním je zdĺhavá práca a rozpočítať nite pre tkanie na šírku a do vzorov býva hotovým umením. Osnova vzniká snovaním na snovadle, na ktoré sa namotávajú jednotlivé nite a zapletajú do vrkoča. Po snovaní sa vrkoč navíja a každá nitka prevlieka cez nitelnice a brdo. Osnova vzniká snovaním na snovadle, na ktoré sa namotávajú jednotlivé nite a zapletajú do vrkoča. Po snovaní sa vrkoč navíja na osnovu a každá nitka prevlieka cez nitelnice...
Veľa zaujímavostí zo svojich skúseností z tkania na krosnách porozprávala návštevníkom aj pani Helena Hamarová. Najviac rozšírené tkanie bolo na jednoduchých horizontálnych mechanických krosnách, ktoré sa z vidieka úplne nevytratili a používajú dodnes na výrobu niektorých druhov látok. Samotné tkanie je jednoduchá práca, zložitejšia je príprava, najmä navíjanie nití do nitelníc.
„Konope sa sialo zavčasu na jar v úzkych pásoch na konopniskách pri Hrone. Po pretrhaní sa máčalo, sušilo, trepalo, česalo a triedilo do kúdelí pre pradenie. Jemná priadza sa používala na odevy a hrubšie pre úžitkové potreby ako vrecia a koberce.“
Záver kultúrneho podujatia bol obohatený o malú prezentáciu ľudovej tvorby z tkáčskej dielne pani Heleny Hamarovej a majster tkáčskeho remesla Dávid Hudec predstavil krásu Kozárovských krojov a čepcov, ktoré porovnával s Požitavskými krojmi.
Za príjemné popoludnia strávené na Zimných večeroch na dedine patrí poďakovanie majstrom tkáčskeho remesla, folklórnym súborom a všetkým, ktorí sa podieľali na dlhodobom organizovaní Požitavských ľudových tradícií a dosiahnutom úspechu Mestského múzea v Zlatých Moravciach v roku 2017.
„V dnešnom svete sa väčšinou všetko meria peniazmi. Naše kultúrne vystúpenia sú bezplatné. O to viac si preto vážime ocenenie, ktorého sa nám dostalo oproti takým veľkým podujatiam, aké robí napríklad ÚĽUV Bratislava a práve ten entuziazmus, ktorý tu je, bol ocenený“, ako povedal bývalý riaditeľ Ponitrianskeho múzea Mgr. Anton Števko.
Stará ľudová tradícia tkáčskeho remesla
fotocopyrightantonkaiser
