Ponitrianske múzeum v Nitre otvorilo vo štvrtok 13. januára 2022 v Múzeu v Zlatých Moravciach výstavu archeologických nálezov materiálnej a dekoratívnej germánskej kultúry z osady v Párovských Hájoch v Nitre pod názvom Germáni a ich kultúra.
Expozícia výstavy dokumentuje obdobie pred príchodom Slovanov na naše územie so zameraním sa na archeologickú lokalitu v Nitre - Párovských Hájoch. Práve tu v dobe rímskej a sťahovania národov v údolí Valy - Dolina sa nachádzala v 3. - 5. storočí najväčšia osada Germánov.
Podľa historických písomných prameňov na území západného Slovenska v tomto období žili kmene Kvádov. Vzácnu lokalitu z mladšej doby rímskej objavili archeológovia Karol Pieta a Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Odkryli rozsiahlu kvádsku osadu s 90 objektmi na ploche 3 500 metroch štvorcových. Po opustení osady Germánmi dlhý čas ľudoprázdnu osadu osídlili v 9. storočí Slovania.
Pád rímskeho impéria na Podunajsku
Rimania za vlády cisára Augusta posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, prekročili Rýn za účelom podmanenia si západných Germánov. Bojovnosť a rozpínavosť germánskych kmeňov napokon vyústila za vlády cisára Marca Aurélia v 2. storočí do tzv. markomanských vojen.
Rimanom sa v tom čase napokon podarilo poraziť Germánov a ich spojencov, uzavrieť mier, ale zadunajskí Germáni naďalej ohrozovali stabilitu ríše občasnými útokmi. Intenzívnejšie útoky podnikali za vlády Constantina II. a Valentiniana I. v 2. polovici 4. storočia. Napokon po hlbokej hospodárskej a sociálnej kríze sa podarilo Germánom za pomoci ďalších kmeňov, hlavne Gótov a Hunov, poraziť rímske impérium na strednom Dunaji a stať sa pánmi Podunajska.
Materiálna kultúra Germánov a Kvádov
Povojnovým osídľovaním nášho územia Germánmi došlo k rozkvetu materiálnej kultúry kvádskeho obyvateľstva poznávaním a získavaním výdobytkov antickej civilizácie, čo sa prejavilo aj v myslení Germánov, ich kultúre a spôsobe života. Výroba úžitkových predmetov Germánov sa v tomto období vyznačovala jednoduchou ručnou výrobou.
V 3. storočí pri osídľovaní stredného Dunaja prišli Kvádi s výrobou hlinených nádob remeselníckou výrobou keramiky na kruhu. Na juhozápadnom Slovensku sa neskôr začali objavovať luxusnejšie hrnčiarske výrobky dovážané z rímskych provincií Talianska. Popri tehlovej a sivej keramike predstavovali významný sortiment dovážaných výrobkov hlinené kahance, kovové a sklenené nádoby, zdobená keramika, šperky, zbrane a iné úžitkové predmety. Výrobu tkanín dokumentujú nálezy hlineného tkáčskeho závažia.
Pre bežnú súčasť výstroja sa používali kožené opasky, z ktorých sa zachovali najmä pracky, rôzne druhy kovania a často používaný predmet dennej potreby železný nôž. Výnimočné, ale vzácne boli aj nálezy rímskych mincí. K zbraniam prejavovali Germáni veľkú úctu a meč, ktorým boli mladí jazdci vyzbrojení na znak dospelosti, znamenal aj spoločensky vyššie postavenie.
Dekoratívna a ozdobná výroba predmetov
K najobľúbenejším dekoratívnym ozdobám kvádskych žien patrili náhrdelníky zo sklených korálikov. Na úpravu vlasov sa používali bronzové, železné spony, kostené ihlice a hrebene. Prsteň bol u Germánov výnimočným šperkom. Do výbavy ženských hrobov sa vkladali ihly na šitie, kostené ihelníky aj s puzdrami na ihly, hlinené prasleny so súčasťami vretienok pri pradení.
Partnermi výstavy sú Nitriansky samosprávny kraj a Archeologický ústav SAV v Nitre. Autorkou a kurátorkou výstavy je Jaroslava Ruttkayová.
Výstava potrvá do 29. marca 2022.
Vzácne archeologické objavy germánskej kultúry
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Tlačová správa Ponitrianskeho múzea v Nitre
Germáni a ich kultúra - Jaroslava Ruttkayová
