Je tomu už desať rokov, čo nás opustil František Herman z Prílep, jeden z významných osobností kultúrneho života Zlatých Moraviec.
Umelec zvučného mena, v mladosti učiteľ, profesionálny herec, scenárista a režisér Armádneho martinského divadla, ktorého poznáme ešte z divadelných scén s nár. umelcami Jozefom Krónerom, Františkom Zvaríkom, Karolom Machatom či Elom Romančíkom sa narodil roku 1923 v Gačove, obec Neverice. Ako nesmierne tvorivý človek plný mladíckeho entuziazmu sa začal venovať maľovaniu od roku 1957 ako jeden zo zakladajúcich členov a neskôr organizačný vedúci výtvarného krúžku pri Závodnom klube odborov Calex Zlaté Moravce.
Svoje maliarske umenie predstavil na nespočetných autorských výstavách doma i v zahraničí, kde získal množstvo významných ocenení. V rámci Slovenska vystavoval aj v Slovenskom rozhlase, každoročne v Západoslovenskom múzeu Trnava a Žltom dome v Dunajskej Strede. K jeho nemalým úspechom patrila aj účasť na výstave INSITA 97 v Bratislave.
Prešiel takmer všetkými výtvarnými technikami. Spočiatku maľoval krásu svojho rodného mesta, krajinky, zátišia, kytice a od týchto expresívnych námetov prechádzal k fantazijným víziám umelecko - filozofických otázok. Pri hľadaní svojho výtvarného štýlu získal najväčšie úspechy stvárňovaním kompozičných skladieb starovekých kultúr, prostredníctvom ktorých tlmočil symboliku života, starých architektúr, živé bytosti a neživú hmotu, momentky v nekonečnom plynutí času.
Autorove pestré kontrastné diela presýtené filozofiou života majú zmysel pre vyváženosť a kompozíciu. Svojské abstraktné práce pôsobia striedavo dynamicky, inokedy staticky ako samotný temperament umelca. V Zlatých Moravciach zastával aj funkciu predsedu Orla Janka Kráľa. Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu na vernisáži výstavy slávnostne odovzdal plaketu prezident Slovenského orla za účasti STV.
Ochotnícky divadelník pôsobiaci v Prílepoch a Zlatých Moravciach bol predovšetkým profesionálny výtvarník. V roku 1997 získal členstvo v Slovenskej výtvarnej únii v Bratislave a Zväze slovenských výtvarných umelcov Západoslovenkého združenia.
Čo napísali a povedali o Ferovi Hermanovi
„Vo výtvarnej tvorbe je predovšetkým básnikom. Maľuje ako cíti. Intuitívne. Bezprostredne prenáša svoje vízie a túžby do tvarov a farieb svojich kresieb, malieb alebo reliéfov. Maľuje fiktívne krajiny, fantázie, ktoré svojim rytmom evokujú stanovené kultúry.“ PhDr. Katarína Čierna
„Na ceste hľadačstva sa musel zákonite dotknúť aj poézie, ktorá v najplnšej miere spája tvorivý Senzus a Logos. Nie je to poézia, ktorou si ctižiadostiví mladíci získavajú pocit slávy a obdiv slečiniek, ale prejav ľudskej i Božskej kreativity ako súčasti autentického života…“ Prof. PhDr. Andrej Červeňák, Dr. SC.
„Okrem maľovania má ešte niekoľko lások: spev, divadlo, šport… Preteká v ľahkej atletike ako veterán v hode diskom a oštepom. V hode oštepom tri krát prekonal slovenský rekord. Veľmi rád si zaspieva zbojnícke piesne, obdivuje gregorián. Nakoľko sa venuje kultúre už štyridsať rokov, nestačil si nahromadiť svetské statky. Nemá auto ani bicykel. Zato však nestráca svoje sebavedomie a humor. Keď sa predstaví, povie meno ak tomu pridá: Som chudobný, ale zeman…" Anna Szabóová
„Ferko má chlapský vek, ale ešte stále sa v ňom skrýva chlapec, ktorý sa rád hrá a odklína svet kľúčikom zvedavej mladosti. Ustavične sa odznova učí dívať a navodzuje tak nové videnia, plné umenia, do ktorého vkladá kopec lásky a ľudskosti.“ PhDr. Mišo Adamov Kováč
„František Herman nepatrí do kategórie výtvarníkov, ktorých odchovala umelecká Alma Mater. Naopak, je typom umelca, ktorého vyprofilovali do dnešnej podoby vrodené danosti a taktiež životné okolnosti. Sú to predovšetkým - výtvarný a pozorovací talent, ctižiadostivosť, zmysel pre spravodlivosť, nesmierna životná energia a optimizmus. Vymenované vlastnosti kreovali osobnosť autora na jeho každodennej životnej púti. Temperament a senzibilita, ktoré vyžarujú z jeho výtvarnej tvorby sa prejavujú aj v iných spoločenských činnostiach. Okolie ho pozná ako čestného a pracovitého človeka, neúnavného organizátora na poli výtvarnom, divadelnom, učiteľa plného mladíckeho entuziazmu a optimizmu, ktorým infikuje aj svoje zázemie." Eva Kollarová
Spomienky
Detstvo láskou rozihrané, vložené do kociek lúk a bábik strnísk, vyrvali mi roky dravé. Rád som popásal predstavy, detské poníky za bielym chrbtom rodných domov. Tie hviezdy na úvratí v dlaniach sme nosili, by v trudnej chvíli v izbietke nám svietili.
„František Herman je veľmi aktívnym typom výtvarníka, ktorý vo svojich maľbách bezprostredne prenáša svoje vízie a túžby do tvarov, farieb a reliéfov inšpirovaný krajinou s prejavmi fantázie, ktoré najviac odhaľujú jeho vyhranený umelecko-filozofický postoj k životu. Jeho snové krajiny svojou kompozičnou skladbou a rytmom vyvolávajú spomienky na staroveké kultúry. Táto formálna stránka je však druhoradá, je to len jeden z vyjadrujúcich prostriedkov pre tlmočenie vlastného obsahového zámeru, symboliky, ktorá vytvára kontrast - človek a obrovské staré fiktívne architektúry, živá bytosť a nakopená neživá hmota, okamžik a nekonečné plynutie času.“ Akad. maliar Rudolf Sikora
IMPRESIE FRANTIŠKA HERMANA - Zbierka básní/ 1994
Rodná dedinka
Kľúčikom chlapčenskej zvedavosti neraz otváram knihu studničiek.
V tajomných snoch vídavam rodnú dedinku jak bezstarostne odpočíva nad jej čelom bdie malý kostolík.
Jej štíhly driek krášli belasá stuha od zádumčivej križnice až po sýtu zeleň kerne. Vrtošivý osud privčas ma odvial do nehostinných diaľav. Po dlhej odmlke opäť sa vraciam k rodným záhradám ovenčený inovaťou rokov.
Úprimné slovo spolurodákov mi vniká do duše sťa nový balzam a ja v hlbokom dojatí otváram srdce dokorán. Pramienok dávnych spomienok radostne klokotá.
Rodný kraj
Na svojej púti občas sa zastav a zaspomínaj na detstvo,
na priateľky, rodnú hrudu, žírne lúky oťažené vôňou materinej dúšky,
na zlaté stráne čo strácajú sa v diaľavách.
Započúvaj sa do striebristého hlaholu zvonov čo denno-denne pohládzajú unavené čelá svojeť rodný kraj vystiera ku Tebe
láskavé ruky a nástojčivo Ťa očakáva.
„Jeho statočná životná púť stále nám čosi navráva. Žiť natrvalo. Raz bude isto napĺňať mnohé srdcia aj po odchode do neznáma." PhDr. Mišo Adamov Kováč z Matice slovenskej
Česť jeho pamiatke
Život a dielo Františka Hermana
fotocopyrightantonkaiser
