Niektoré nezodpovedané otázky v jeho teórii sa snažil v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia zodpovedať John Hickes, ktorý vypracoval teóriu dočasnej nerovnováhy. Tá ale bola zmietnutá nadšením nad prácou Kennetha Arrowa a Gerarda Debreua, ktorých matematicky elegantná formulácia tvorby cien a podmienok všeobecnej rovnováhy z roku 1952 dominovala ekonomickému mysleniu po väčšiu časť druhej polovice dvadsiateho storočia.
Arrow a Debreu vyčistili Walrasov model predpokladom, že všetok obchod sa uskutočňuje v jednom unikátnom okamihu. Čas vystupoval iba vo forme "futures" trhov: môžete predávať alebo nakupovať tovary, ktoré budú dodané v budúcnosti, ale v čase a za cenu, ktoré sú stanovené dnes. Inými slovami, v určitom unikátnom okamihu, v ktorom sa uskutočňuje obchod, je dosiahnutá trhová rovnováha, ktorá vyčistí trh, takže neexistuje žiadny zostatkový dopyt, ani ponuka. O tejto rovnováhe sa predpokladá, že pokrýva dopyt aj ponuku až do koca sveta...
Aj keď matematicky geniálna, práca Arrowa a Debreua nemala nič spoločného s realitou. Činitelia fungujúci v ekonomike nemajú dokonalú predvídavosť, nestretávame sa v unikátnom okamihu, aby sme uskutočnili transakcie za celé budúce ľudstvo a ekonomiky nie sú vždy v rovnováhe.
Najslávnejší Walrasov žiak, Robert Lucas a neskôr jeho nasledovníci, použitím imaginárneho matematického sveta, oslnili svet makroekonómie nekompatibilnými nápadmi v mikroekonómii. Na základe Hypotézy racionálnych očakávaní a Teórie reálneho hospodárskeho cyklu začali ekonómovia veriť, že budúcnosť je stanovená, že nezamestnanosť je dobrovoľná a že čísla môžu nahradiť zdravý rozum.
Novoklasickí ekonómovia vyvinuli túto hypotézu, aby demonštrovali zbytočnosť, ba priam škodlivosť vládnych zásahov do trhových procesov. Starí klasickí ekonómovia verili, že ak sú mzdy a ceny úplne flexibilné to znamená, nemajú problém hýbať sa hore, alebo dole, podľa potreby,nemala by nastať trvalá nezamestnanosť. Akceptovali však možnosť, že široká nevedomosť ohľadne budúcich udalostí môže spôsobiť, že ľudia sa budú len pomaly prispôsobovať zmenám, a z toho dôvodu môže nezamestnanosť pretrvávať počas určitej doby, čo oprávňuje vládu na zásah v záujme poskytnutia zamestnania.
Ak predpokladáme, že každý vie úplne presne, čo sa stane v budúcnosti, potom sa ceny a mzdy automaticky plynule prispôsobujú zmeneným podmienkam, pretože tie boli predvídané a už sú zahrnuté v cenách a mzdách, takže všetko bude na svojom mieste a všetci ľudia budú pracovať tam, kde im to vyhovuje a za toľko, koľko im vyhovuje. Takže strašiak nedobrovoľnej zamestnanosti zmizne do nenávratna. A vláda by sa nemala miešať do toho, čo nie je jej biznis, lebo to už úplne dokonale vyriešil trh. To je zmysel revolúcie racionálnych očakávaní.
Ekonómovia tejto "racionálnej" revolúcie vypracovali sofostikovanú myšlienkovú štruktúru, ktorej počiatočným bodom je existencia intenzívnej a presnej znalosti budúcich udalostí. Táto je odvodená od všetkých informácií, ktoré sú k dispozícii o minulých aj súčasných okolnostiach. To vylučuje možnosť vzniku veľkých kríz inak ako v dôsledku prekvapení - udalostí, ktoré sa nikdy dovtedy nestali a preto nemôžu byť súčasťou disponibilných informácií.
Za Hypotézou racionálnych očakávaní sú dva formálne predpoklady. Prvým je, že rozumné bytosti pri formovaní svojich očakávaní maximálne efektívne chápu, interpretujú a využívajú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii. Vo všeobecnosti to znamená, že ľudia sa správajú spôsobom, ktorý je v súlade s matematickými modelmi, ktoré predpokladajú, ako sa budú ľudia správať. Druhým predpokladom je, že model ekonomiky, ktorý ľudia používajú na určovanie predpovedí o budúcnosti je správny, to znamená, že aj ekonomika sa správa tak, ako prepokladá model. A model predpokladá, že vesmír v priebehu času je stabilný a že budúcnosť je len predĺžením minulosti a prítomnosti.
Ekonómovia sa takto vydali na cestu budovania dokonale fungujúceho Platónskeho sveta, ktorého predpokladom ale je predpoklad dokonalej schopnosti ľudí kalkulovať a predvídať a predpoklad "nemennosti" vesmíru, aby to mohlo byť prijateľnou základňou pre ekonomické teoretizovanie.
Vo svete silných racionálnych očakávaní sú všetky zdroje úplne a dokonale zamestnané a využité. Neexistuje nič také ako nedobrovoľná nezamestnanosť, iba dobrovoľná voľba medzi prácou a odpočinkom. Najzávažnejším dôsledkom tejto viery je, že politika vládnych zásahov a stimulov nielenže zlyhá v stimulovaní a zlepšení ekonomickej situácie, ale že povedie k ďalšiemu zhoršeniu stavu.
Praktické skúsenosti posledných rokov ukazujú, že je načase precitnúť.
Napísané na základe knihy: Robert Skidelsky: Keynes. The Return of the Master.
