Toto striedanie má mnoho možných vysvetlení, zástancovia ktorých tvrdia, že to ich je jedine správne. Medzi nimi dnes dominuje Teória reálneho hospodárskeho cyklu, ktorej obhajcovia prevzali tvrdú verziu Teórie racionálnych očakávaní: že trhy sa vždy vyčistia, inak povedané, že dopyt sa zakaždým rovná ponuke. Ale... ak sa trhy zakaždým vyčistia, prečo potom máme hospodárske cykly? Staršia generácia teoretikov to vysvetľovala tým, že sa ceny a mzdy pomalšie prispôsobujú "šokom", teda jednorázovým neočakávaným udalostiam v hospodárskom (alebo aj politickom) živote.
Ale Teória racionálnych očakávaní hlása takmer okamžité prispôsobenie. Fluktuácie, tada náhodné, nie pravidelné výkyvy v hospodárskom cykle, sa vysvetľujú ako série reálnych šokov namierených proti produktivite, ktoré sa preženú celým ekonomickým systémom. Obdobia ekonomického rastu a ekonomického poklesu sú akousi efektívnou odpoveďou na zmeny v hospodárskom prostredí. Tými zmenami môžu byť ceny ropy, regulácie odvetví, počasie, a podobne.
Predpokladajme, že sa napríklad spomalí technologický rozvoj. Ako výsledok sa zníži dodatočná produktivita pracujúcich, a s tým sa zníži aj úroveň reálnych miezd. Ľudia na túto zmenu zareagujú rozumným spôsobom a to tak, že sa rozhodnú pracovať za nižšiu mzdu v tej istej, alebo inej práci, alebo sa ako nezamestnaní rozhodnú stráviť viac času s rodinou. Takto reálny šok vyprovokuje cyklus sériou rozumných reakcií účastníkov trhu, ktorí takto reagujú na zmenu v ich ekonomických okolnostiach.
Tak ako Teória racionálnych očakávaní, aj Teória reálneho hospodárskeho cyklu predpokladá, že trhy sú efektívne jedine za neprítomnosti akejkoľvek regulácie. Z toho vyplýva, že trhy by mali byť ponechané s čo najmenšou reguláciou zo strany vlády, alebo akýchkoľvek iných orgánov. V posledných rokoch bolo pritom vynaložené značné úsilie na vypracovanie modelov správania, založených na extrémne komplikovanej matematike ( Modely dynamickej stochastickej všeobecnej rovnováhy).
Čo mali teoretici Reálneho hospodárskeho cyklu na mysli pod "efektívnym prispôsobením sa reálnym šokovým zmenám ekonomického prostredia," je vystinuté v úryvku rozhovoru medzi veľkňazom tejto teórie Robertom Lucasom a Arjo Klamerom, profesorom Ekonómie umenia a kultúry na Erazmovej univerzite v Rotterdame, zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia:
Klamer: "Tento náš šofér taxíka šoféruje taxík, aj keď je v skutočnosti účtovníkom, pretože nemôže nájsť prácu. Je z toho, samozrejme, frustrovaný. Vyzerá to, že mnoho ľudí je v podobnej pozícii."
Lucas: "Ja by som ho popísal ako vodiča taxíka, ak to, čo robí, je šoférovanie taxíka."
Klamer: "Ale frustrovaný vodič taxíka."
Lucas: "Toto si vyťahujeme z urny, keď robíme rozhodnutia. Niekedy si vytiahneme správne rozhodnutie, niekedy nie. Ľudia robia tento druh chyby neustále."
Iba zabudol vysvetliť, ako je možné, že sa tieto omyly navzájom nevyrovnajú, tak ako by to malo byť podľa jeho teórie.
Napísané s použitím knihy Prof. Roberta Skidelského: Keynes. Return of the Master.
