Ak sa svet nezhodne na odpovediach na tieto a podobné otázky, nezhodne sa ani na tom, čo robiť, aby sme sa dostali zo súčasnej krízy, ani aby sme zabránili akejkoľvek ďalšej podobného rozsahu. A vyzerá to, že svet, vrátane nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu sa na odpovediach nevedia zhodnúť.
Hľadanie základných príčin je tu ako lúpanie cibule po vrstvách. Každá odpoveď, každé vysvetlenie prináša ďalšie otázky a nejasnosti na hlbšej úrovni. Zvrátené stimuly a motivácie síce podnietili krátkozraké a riskantné správanie medzi bankármi, ale prečo mali také zvrátené stimuly? Odpoveďou môže byť, že problém je v systéme fungovania veľkých korporácií a bánk, v tom, ako sa stimuly určujú. Ale prečo si trh nevynútil disciplínu tam, kde bol zlý systém fungovania a zvrhlé stimuly? Teória prirodzeného výberu predpokladá prežitie tých najzdatnejších a najschopnejších. Firmy s najlepšími pravidlami fungovania a najlepšími stimulmi, zameranými na dlhodobú výkonnosť by mali prekvitať. Lenže táto teória nezafungovala.
Je zrejmé, že recesia z roku 2008 bola nevyhnutným dôsledkom celosvetovo uplatňovaných ekonomických politík, ktoré boli v kurze v predchádzajúcich desaťročiach. Je zrejmé aj to, že tieto politiky boli utvárané špeciálnymi záujmami, hlavne finančných trhov, ale aj iných záujmových skupín. Významnú úlohu v tomto procese hrala ekonomická teoretická veda, ktorá tieto špeciálne záujmové skupiny vyzbrojila argumentmi o efektívnych a sebaregulujúcich trhoch.
Pokrok ekonomickej vedy v posledných dvadsiatich rokoch pred krízou však ukázal obmedzené podmienky, za ktorých je táto teória pravdivá. Na koho teda zhodiť vinu? Väčšina odpovedí začína nadmernou nenásytnosťou bankárov. To síce môže byť pravda, ale nedáva to návod na riešenie, aj keby sme ich všetkých posadili za mreže. Bankári, a prakticky všetky články reťazca (alebo skôr siete?) konali nenásytne, pretože mali všetky stimuly a možnosti konať tak, a to je jedna z vecí, ktoré by sa mali zmeniť.
Avšak základom kapitalizmu je snaha o dosiahnutie zisku. Mali by sme chudákov bankárov viniť z toho, že robili lepšie to, čo by mal robiť každý v trhovej ekonomike? Prečo to robili lepšie? Lebo boli lepšie informovaní, trénovaní, bezohľadnejší? Alebo je na vine kapitalizmus ako taký? Ak áno, čím ho nahradíme?
Súčasná kríza odhalila fundamentálne zlyhania v kapitalistickom systéme, teda aspoň v jeho zvláštnej podobe, ktorá vznikla v závere minulého storočia v USA, a je teda aj nazývaná "kapitalizmus amerického štýlu". Nie je to len vecou niekoľkých osobností, ktoré zlyhali, alebo osobitných chýb, ani sa nenapraví kozmetickými úpravami niektorých menších problémov. USA boli zaslepené víťazstvom "ich" systému nad krajinami sovietskeho systému, tak sa kochali vykazovanými číslami, až upadli do sebailúzie o vlastnej dokonalosti. Ešte aj dnes poniektorí popierajú rozsah ich problémov: spoločnosť natoľko rozdelenú, že príjmy strednej triedy stagnujú už celé desaťročia, spoločnosť s najväčšou nerovnosťou na svete, kde šanca tých dole, že sa niekedy dostanú hore, je omnoho menšia, než v Európe. Niekoľko veľmi dôležitých odvetví ekonomiky je hlboko v problémoch, okrem finančného sektora, aj zdravotníctvo, energetika, priemysel, zanedbaná infraštruktúra, atď.
Kto pozná tv seriál Newsroom, hlavne jeho prvú časť, mohol by vymenovať ďalšie veci, prečo USA nie sú najlepšou krajinou na svete. Ak chceme udržať kapitalistický systém v chode - a iná alternatíva neexistuje - musí byť znovu vybudovaná dôvera verejnosti v systém, dôvera podnikateľskej komunity v trhy, vo vládu. Potrebné reformy by mali nasledovať až po hlbokom pochopení toho, čo sa pokazilo. Počínajúc intelektuálnym zlyhaním hlavného prúdu ekonomickej teórie.
Zdroje informácií: Joseph Stiglitz - Freefall. Free Markets and the Sinking of the Global Economy.
Paul Krugman - The Return of depression Economics
Robert Skidelsky - Keynes. The Return of the Master
http://www.youtube.com/watch?v=kEa2NvOXSEc
