"Dnes Putin začal vojnu proti Ukrajine a proti celému demokratickému svetu. Chce zničiť našu krajinu a všetko, čo sme vybudovali. Ale my poznáme silu ukrajinského ľudu. Ste nepremožiteľní. Ste Ukrajinci."
V tom istom čase šéf ukrajinskej Národnej bezpečnostnej a obrannej rady Olexij Danilov a ostatní členovia rady boli v prezidentskej situačnej miestnosti na konferenčnom hovore s hlavami oblastných správnych a bezpečnostných orgánov. Jeden z nich sa neozýval. Cherson. Na maximum vytočený Danilov netušil, že generál Serhij Krivoručko, šéf tamojšej pobočky SBU (ukrajinskej obdoby ruskej FSB) v rozpore so Zelenskeho príkazmi prikázal svojim dôstojníkom evakuovať sa z mesta skôr než tam Rusi zaútočia. Bez toho, aby vyhodili do vzduchu prístupové mosty k mestu, čo by jeho obsadenie oddialilo možno aj o pár mesiacov. Okrem toho plukovník Ihor Sadochin, jeho asistent a šéf miestnej pobočky protiteroristického centra, poskytoval ruským silám postupujúcim z Krymu informácie o umiestnení ukrajinských mín a pomáhal im koordinovať letové trasy bojových lietadiel. Výsledkom bolo rýchle obsadenie Chersonu ruskými silami. Zelenskyy wants to replace Ukraine’s top spy after security failures - POLITICO
V momente, keď Danilovove rozčúlenie dosahovalo vrchol, do miestnosti vrazili agenti tajnej služby. Ruskí sabotéri bojovali s ukrajinskými vojakmi v uliciach v blízkom okolí vládnej štvrte a boli iba niekoľko blokov od sídla prezidenta. Agenti rýchlo obkolesili Zelenskeho a odviedli ho dole do bunkra. Neskôr každý dostal neprestreľnú vestu a zbraň pre prípad prelomenia obrany budovy. Vyšlo najavo, že sabotéri z ruskej FSB infiltrovali rady ukrajinských bezpečnostných síl, aby získavali kritické informácie, zatiaľ čo miestni kolaboranti platení Medvedčukom s nimi spolupracovali. Niekoľko týždňov, až mesiacov fungovali ako spiace bunky, pomaly sa presúvali do zabezpečených domov v blízkosti sídel vládnych orgánov, až kým neboli aktivovaní. Keď začala agresia, vyšli na povrch vyzbrojení vysoko účinnými útočnými puškami a pokúsili sa zaútočiť na prezidentské sídlo s cieľom zajať alebo zabiť Zelenskeho. Väčšina z nich bola v boji zabitá, iba niekoľkým sa podarilo ujsť.
V polovici marca už bolo jasné, že sa ruská invázia pre Moskvu stala prúserom historických proporcií. Pred útokom bolo jednotkám umiestneným v Bielorusku a pri hranici Ruska a Ukrajiny povedané, že idú na cvičiská trénovať bojové operácie. Iba niekoľko hodín vopred im velitelia oznámili, že idú do skutočnej bojovej situácie. Aj potom, keď už boli na území Ukrajiny, bezstarostne sediac na vrchu ich obrnencov, im bolo tvrdené, že sa stretnú iba s minimálnym odporom, že budú vítaní ako osloboditelia Ukrajiny. Rusi buď nemali žiadne mapy, ktoré by ich naviedli na Kyjev, alebo používali staré spred roka 1989, na ktorých boli už neexistujúce cesty, resp, terén, ktorý bol už dávno zmenený novou výstavbou miest a ciest. Mali so sebou iba minimum jedla a žiadne náhradné oblečenie okrem parádnych uniforiem, o ktorých verili, že ich použijú pri slávnostnej prehliadke v dobytom Kyjeve. Ich zásobovacie cesty sa obludne pretiahli a mnohí z vojakov ani neverili, že vôbec uvidia nejaký boj.
Po vstupe na Ukrajinu veľmi rýchlo zistili, že situácia je radikálne odlišná. Ukrajinci ich privítali s rozhodným odporom. Rusi ho v žiadnom prípade nezvládali dobre. Putinovi vojaci sa nikdy neadaptovali na zmenu situácie, miesto toho opakovali stále tú istú nefungujúcu taktiku s rovnako zničujúcimi účinkami. Dostváli sa do slepých uličiek bez možnosti otočiť sa, padli do pasce, kde si ich malé skupinky ukrajinských vojakov a dobrovoľníkov ozbrojené Javelinmi a NLAW vychutnávali po kúskoch. Ukrajina zmenila boj na vojnu prepadov a šarvátok, ktorých aktérmi bola rôznorodá zmes vojakov pravidelnej armády, Národnej gardy, dobrovoľníkov Teritoriálnych obranných síl a civilov. Každý kto mal mobil hlásil pohyby ruských vojsk pozorovateľom a tí ďalej armádnym jednotkám. Čo im chýbalo na palebnej sile, to nahradili vynachádzavosťou, pružnosťou a odhodlaním. Nehovoriac o tom, že bojovali na vlastnom území, ktoré rozhodne poznali lepšie, než Rusi.
Fly over Russia's massive military convoy in this 3D satellite view (youtube.com)
Do 19. marca ruské sily v Kyjevskej oblasti utrpeli také veľké straty, že naďalej neboli schopné uskutočňovať útočné operácie. Koncom mesiaca sa ruské vedenie začalo snažiť zachovať si tvár tým, že "prehodnotilo svoje ciele, ktoré boli v kyjevskej oblasti dosiahnuté" a začalo sa orientovať na boje vo východnej časti Ukrajiny.
Druhého apríla sa Rusi od Kyjeva vypratali. Zanechali za sebou stopy nesmiernej skazy, zničené a vyrabované obydlia obyčajných Ukrajincov, množstvo mŕtvych a ranených na oboch stranách. Vojnová brutalita sa presunula na iné miesto.
Jej história sa stále ešte píše krvou. Asi ešte dlho bude.
Pokračovanie Čo sa dialo na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny? 2. časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Christopher Miller - The War Came to us.
Luke Harding - Invasion.
