Štyri dni po nevydarenom štátnom prevrate v auguste 1991 sa to stalo Nikolajovi Kručinovi. Medzi pokusom o puč a jeho smrťou ubehli štyri dni a veľa vecí sa zmenilo. Boris Jeľcin vydal dekrét o zrušení Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Hneď na to prikázal okamžite zapečatiť sídlo jej Ústredného výboru na Starom námestí v Moskve. V stovkách jej miestností boli uložené tajomstvá obrovského finančného impéria ZSSR; sieť, ktorá zahŕňala tisícky administratívnych budov, hotelov, chát a sanatórií, ako aj účty strany v tvrdých menách vedené v zahraničných bankách a stovky, možno tisíce zahraničných firiem vytvorených ako joint venture v posledných týždňoch starého režimu. Cez tieto bankové účty a s nimi spojené firmy boli financované operácie KSSZ a spriatelených komunistických strán. Celé toto impérium spravoval Nikolaj Kručina.
O niečo vyše mesiaca sa niečo podobné ako jemu, stalo aj jeho predchodcovi v kresle šéfa oddelenia správy majetku Georgijovi Pavlovovi. Jedenásť dní po ňom z balkóna vypadol Dmitrij Lisovolik, vysokopostavený člen straníckej finančnej mašinérie. Bol šéfom americkej sekcie medzinárodného oddelenia KSSZ.
Všetkých troch spájali detailné vedomosti o tajnom finančnom systéme komunistickej strany v čase, keď sa KGB pripravovala na prechod na trhovú ekonomiku podľa Gorbačovovej "prestavby." Majetok, na ktorý Kručina a Pavlov dozerali mal približnú hodnotu deviatich miliárd dolárov. Západní experti odhadovali, že majetok v zahraničí je mnohonásobne väčší. V prvých dňoch po kolapse strany však noví vládcovia užasli, keď zistili, že stranícka kasa je takmer prázdna. Ruskí prokurátori, ktorým Jeľcin pôvodne prikázal vyšetrovať účasť KSSZ na augustovom pokuse o prevrat boli čoskoro presmerovaní na úlohu zistiť, kam sa všetky tie peniaze podeli.
Zistili, že minimálne 200 miliónov dolárov bolo vyvezených mimo ZSSR na financovanie spriatelených komunistických strán v poslednom desaťročí jej existencie. Keď sa začali prehrabávať hromadami dokumentov, ktoré sa im podarilo zachrániť pred skartovaním, začali nachádzať dôkazy o obrovskom množstve neoficiálnych, tajných schém, cez ktoré boli vyvezené ďalšie miliardy dolárov.
Obrovské bohatstvo vo forme ropy, kovov, bavlny, chemikálií a zbraní bolo vyvezené zo Sovietskeho zväzu buď cez rôzne barterove schémy alebo exportné dohody, následne predané za značne podhodnotené ceny priateľským sprostredkovateľským firmám na Západe. Podľa exportných dohôd spriatelené firmy nakupovali suroviny za vnútorné sovietske ceny, stanovené dostatočne nízko podľa zásad centrálne riadenej ekonomiky, potom ich predali na západnom trhu za svetové ceny a takto prišli k tučným ziskom. (Napríklad svetová cena ropy bol desaťkrát vyššia, než vnútorná sovietska). Získané fondy potom mohli uložiť na účtoch spriatelených bánk v Európe, v daňových rajoch na Cypre, Lichtenštajsnku, Paname a Jersey. Takto získané bohatstvo mohlo byť použité na aktivity Komunistickej strany v zahraničí, na aktívne opatrenia za účelom destabilizácie Západu. Celý proces bol kontrolovaný KGB, ktorej príslušníci riadili spriatelené firmy a ovládali veľkú väčšinu sovietskeho ministerstva obchodu. (Dnes Rusko podobným spôsobom financuje extrémne ľavicové a pravicové strany, vrátane neonacistických za tým istým účelom).
Predseda ruskej vlády Jegor Gajdar s fanfárami ohlásil, že za jeden a pol milióna dolárov najali top medzinárodnú vyšetrovaciu firmu Kroll, aby našla stranícke peniaze. Nakoniec podľa všetkého nenašli nič, vraj iba niekoľko účtov vysokopostavených vládnych úradníkov so zostatkami vo výške spolu necelého pol milióna dolárov. Problémom zrejme bolo, že vláda v skutočnosti nechcela žiadne peniaze nájsť. Podľa vtedajšieho šéfa firmy Kroll Tommyho Helsbyho im vláda ani v najmenšom nepomohla čokoľvek nájsť a firmu si vybrala iba preto, aby mohla použiť jej meno na tlačovej konferencii.
Operatívci zahraničnej služby KGB, ktorí stáli v pozadí tejto finančnej schémy teraz držali v rukách kľúče k skrytému bohatstvu. Oni boli tými, ktorí kontrolovali účty v momente, keď Jeľcin podpísal dekrét o zrušení Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a vo chvíli, keď Nikolaj Kručina "spáchal samovraždu skokom z okna."
Bol tu jeden drobný háčik. Nikto nevedel kto a kde sú títo chlapci z KGB.
Experimenty na čiernom trhu znamenali začiatok náhleho zrýchlenia presunu ohromného bohatstva ZSSR cez firmy spojené a spriatelené s KGB. Bol to začiatok drancovania bohatstva krajiny. Tiež to bol začiatok toho, čo sa stalo vzájomne výhodným spojenectvom medzi KGB, neskôr FSB a organizovaným zločinom.
Pokračovanie Kde bolo tam bolelo, alebo ako Voloďa kariéru robil. 3 - Petrohrad a Moskva. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Catherine Belton - Putin´s People.
