Potomok bohatej a vplyvnej rodiny Hadž Amin al-Husejní sa narodil v Jeruzaleme v roku 1893. Po roku 1920 sa už etabloval ako uznávaný vodca palestínskych Arabov, ktorí boli pod vládou "Britského mandátu". Od začiatku bol známy ako zarytý nepriateľ židov a oponent židovskej emigrácie na územie, ktoré Angličania nazvali Palestína. Britský vojenský tribunál ho usvedčil z podnecovania protisemitského násilia, ktoré malo za následok 5 mŕtvych a 211 zranených židov. Fakt, že patril medzi vodcov palestínskych Arabov prispel k tomu, že mu bol trest odpustený, na dôvažok ho v roku 1922 vymenovali do dôležitej funkcie veľkého muftiho Jeruzalema. Stal sa tým de facto politickým aj náboženským vodcom palestínskych Arabov. V priebehu celých tridsiatych rokov podnecoval k ďalšiemu násiliu proti palestínskym židom, pri ktorom zomreli stovky ľudí.
Koncom marca 1933 al-Husejní navštívil nemeckého konzula v Jeruzalame , Dr. Heinricha Wolffa a ponúkol svoje služby novému nemeckému režimu. Jeho bezprostredným cieľom bolo ukončenie židovského prisťahovalectva v Palestíne. Hlavným cieľom preňho bola svätá vojna islamu v spojenectve s Nemeckom proti svetovému židovstvu a uskutočnenie finálneho riešenia židovskej otázky všade na svete. Za týmto účelom začal svoju kampaň za nadviazanie spojenectva medzi nacistickým Nemeckom a radikálnymi islamskými fundamentalistickými vodcami v arabskom svete. V roku 1938 presťahoval svoju základňu do Libanonu, v októbri 1939 do Iraku, kde pomohol nastoliť pro-nemecký režim predsedu vlády Iraku Rašída Aliho al-Gaylaniho. Na Nemcov to urobilo taký dojem, že ho hneď potom v roku 1940 pozvali, aby svoju základňu zriadil v Berlíne. Dorazil tam 6. novembra 1941 a o dva týždne sa stretol s Hitlerom na prvom z niekoľkých mítingov. Zo svojej kancelárie v Berlíne mobilizoval politickú a vojenskú podporu Nemcov a organizoval siete nemeckých špiónov v celej oblasti arabského Stredného východu. Bol jedným z najlepších priateľov Adolfa Eichmanna. V roku 1943 niekoľkokrát cestoval do Bosny, kde pomohol regrutovať príslušníkov bosnianskych moslimských "Waffen SS" notoricky známej divízie "Handžár", ktorí vyvraždili 90% bosnianskych židov a vypálili nespočetné množstvo srbských katolíckych kostolov a dedín.
A teraz sa vrátime k minulému blogu.
Keď sa rumunská vláda dopytovala v Berlíne na možnosť presídliť do Palestíny 4.000 židovských detí spolu so sprievodom 500 dospelých, dozvedel sa o tom aj veľký mufti. Podľa svedectva Eichmannovho zástupcu Dietera Wislicenyho počas Norimbergského procesu Hussejní doporučil Hitlerovi a jeho hlavným katom židov nielen vysídliť, ako bolo pôvodne plánované, ale zničiť ich. Podľa všetkého, spolu s Eichmannom navštívil Osvienčim, kde si prezeral plynové komory. V roku 1943 al-Hussejní už dokázal zabrániť prepusteniu 5.000 židovských detí, ktoré mali byť na základe iniciatívy Červeného kríža vymenené za 10.000 zajatých Nemcov: osobne intervenoval u Himmlera a presvedčil ho, aby ich radšej deportoval do koncentračných táborov, kde boli povraždené. Teraz žiadal Ribbentropa, aby urobil všetko čo je v jeho silách na zabránenie ďalšej imigrácie židov z Bulharska, Rumunska a Maďarska. Takto Hitlerov minister zahraničia intervenoval u rumunskej vlády, ktorej nezostalo nič iné, iba celý projekt vysídlenia zrušiť. Preto rumunský komisár pre záležitosti židov s kamennou tvárou klamal mons. Cassulovi do očí.
Mimochodom, Hadž Amin al-Hussejni ušiel pred zaslúženým trestom po porážke nacizmu v roku 1946 do Egypta, kde dostal politický azyl. Čoskoro tam stretol mladého Jásira Arafata, pomohol mu založiť organizáciu al-Fatah a tiež pomohol egyptskému diktátorovi Gamalovi Abdulovi Násirovi založiť Organizáciu pre oslobodenie Palestíny. Zomrel v roku 1974 v Bejrúte vo veku asi 77 rokov.
Aj medzi moslimami sa však našli hrdinovia, ktorí nasadovali vlastné životy pri záchrane ich židovských susedov, aj úplne neznámych. O nich nabudúce.
Pokračovanie Holokaust a islamské krajiny - druhá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: rabbi David G. Dalin - The Myth of the Hitler´s Pope.
Michael Hesemann - The Pope and the Holocaust.
