Jeho nová vláda sa pohrávala s myšlienkou ponúknuť Moskve možné ústupky. Jedným z nich bolo obnovenie dodávok vody z južnej Ukrajiny na okupovaný Krym, čo bolo zastavené, keď Moskva v roku 2014 Krym okupovala.
Táto stratégia priniesla iba minimálne výsledky. Koncom roka 2019 prebehlo niekoľko výmien zajatcov a bolo tiež niekoľko krátko trvajúcich prímerí pozdĺž línie dotyku. Ukrajinské sily sa stiahli, no postupne začalo byť jasné, že k zmierňovaniu v skutočnosti vôbec nedochádza. Miesto toho Rusko prijalo Zelenskeho ústupky a veselo pokračovalo v ostreľovaní. Zomreli ďalší Ukrajinci.
Medzičasom Moskva pritvrdila aj svoj postoj k Zelenskemu. Bola tam frustrácia z toho, že neustúpil požiadavkám v dohodách z Minska. Putin požadoval politické uznanie separatistických území Donbasu, po ktorom by nasledovalo stiahnutie ťažkých zbraní a prímerie. Zelenskyj požadoval najprv stiahnuť zbrane. Tvárou v tvár tvrdohlavej ruskej taktike aj on potom začal pritvrdzovať svoj postoj voči Moskve. Vo februári 2021 ukrajinská bezpečnostná rada zatvorila tri televízne kanály kontrolované Viktorom Medvedčukom, vplyvným prokremeľským politikom a oligarchom. Bolo to odôvodnené tým, že stanice vysielali ruskú propagandu.
Medvedčuk bol kremeľským vyjednávačom a najdôležitejším proruským lídrom na Ukrajine. Keďže Putin bol krstným otcom najmladšej Medvedčukovej dcéry, zatvorenie tých troch kanálov bral ako osobnú urážku. Ukrajinské úrady umiestnili Medvedčuka do domáceho väzenia a obvinili ho zo zrady.
V týždňoch, ktoré viedli k 24. februáru 2022 sa objavovali otázky o kvalite Zelenskeho politického úsudku.
Západné krajiny prejavovali solidaritu s Ukrajinou, ktorá siahala ďaleko za bežné slovné vyhlásenia. Vo veľkom začali dodávať obranné zbrane, politicky tlačili na Putina s tým, že ak by Moskva podnikla plný útok na Ukrajinu, malo by to masívne dôsledky, vrátane bezprecedentných sankcií. Zelenskyj však nesúhlasil s USA pokiaľ šlo o podstatu ruskej hrozby. To, že mal iný názor nervovalo amerických zástupcov a podrážalo snahy Západu tvárou v tvár blížiacej sa hrozbe.
Fakty boli jasné: okolo 120.000 ruských vojakov bolo rozmiestnených na hranici s Ukrajinou. Bolo to ďaleko viac, než kedykoľvek v nedávnych dejinách. Biely dom veril, že ruské taktické divízie sú potenciálnou inváznou silou. Prezident Biden povedal, že ruský útok "je zreteľne pravdepodobný." Niektorí európski spojenci USA súhlasili, Nemecko a Francúzsko boli skeptickejšími. Taktiež anglo americká krajná ľavica. Kremeľ zatiaľ všade oznamoval, že neplánuje žiadnu inváziu na Ukrajinu a odhady Pentagonu odmietol ako hystériu.
Zelenskyj uznal, že vojna veľkého rozsahu môže vypuknúť kedykoľvek, no nemyslel, že súčasný nárast vojenskej prítomnosti Ruska na hraniciach je odlišný od toho, čo pretrvávalo od roku 2014. V príhovore z prezidentského sídla v januári opísal ruskú hrozbu ako konštantnú, "osemročnú vojnu proti Ukrajine a Európe".
Jednou z oblastí, kde sa prejavovali trenice, bol odchod západných diplomatov (USA, Kanada a Veľká Británia) z hlavného mesta do Ľvova. Prestali poskytovať konzulárne služby. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že tak urobili z bezpečnostných dôvodov. Inými slovami, aby sa vyhli ruskému bombardovaniu. Zelenskyj to v rozhovore označil za omyl. Mnohí Ukrajinci radi akceptovali prezidentovo ubezpečenie štýlom "Take it easy." V januári 2022 nebolo na uliciach Kyjeva vidieť žiadne prípravy na vojnu. Pod povrchom tejto bezstarostnosti však obyvatelia robili plány, čo podniknú v prípade útoku.
Ďalšie vnútro-politické problémy, ktorým Zelenskyj čelil prispeli k pádu ratingu jeho obľúbenosti na 25%. Efekt "Holoborodka" vyprchal, jeho strana zažila niekoľko parlamentných škandálov, stále však mala väčšiu obľubu než iné strany. Táto kríza priviedla do Kyjeva zástup medzinárodných návštevníkov vrátane francúzskeho prezidenta Macrona a nemeckého kancelára Scholza. Prebiehli telefonické rozhovory s Bidenom, stretnutie s viceprezidentkou Kamalou Harris na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, rozhovory so šéfkou Európskej Komisie Ursulou von der Leyen a ďalšími prominentnými politikmi.
Začiatkom februára sa v Kyjeve ukázal britský premiér Boris Johnson, podľa ktorého Rusko predstavuje "jasné a prítomné nebezpečenstvo". Ruský prezident sa snaží prekresliť mapu Európy a nastoliť nové sféry vplyvu. Johnson povedal, že ruský vpád je "bezprostredne hroziaci", Zelenskyj odpovedal, že je "možný". Nie však neodvrátiteľný. Chcel sankcie teraz, nie neskôr.
V nasledujúcich dňoch separatisti začali s intenzívnym delostreleckým ostreľovaním. Na rôznych miestach Donbasu a ruskej prihraničnej oblasti sa odohrali provokácie podobné Gliwiciam v roku 1939. Z povstaleckých území boli evakuovaní civilní obyvatelia do ruského Rostova. Potom prišlo stretnutie Putina s jeho bezpečnostnou radou v Moskve.
A potom - 24. februára - bomby, výbuchy, boje v blízkosti Kyjeva a útok obrnencov z mnohých strán. Ruská kalkulácia bola jednoznačná: Hlavné mesto padne do niekoľkých dní, Ukrajinci budú kapitulovať a Zelenskyj ujde z krajiny.
Mnohí svetoví vodcovia mu ponúkali pomoc s evakuáciou. Podľa povesti Zelenskyj odpovedal: "Potrebujem zbrane, nie odvoz." Jeho najbližší spolupracovník Andrij Jermak sa na túto frázu nepamätá. Ale už na tom nezáleží. Ktokoľvek s tým prišiel, je PR génius. Zelenskyj sa stal legendou.
O tri dni neskôr sa vychudnutý a neoholený prezident s kruhami pod očami ukázal na ulici pri prezidentskom sídle v Kyjeve, v rannom šerosvite sa pozrel do kamery iPhonu, stlačil nahrávanie a povedal:
"Ja tut." Som tu.
Pokračovanie.
Zdroj informácií: Luke Harding - Invasion.
Mikhail Zygar - War and Punishment.
▶ Pořád jsem tady. Zelenskyj ukázal nové „ja tut“ video, je si jist vítězstvím - iDNES.cz
