Ako tínedžer ušiel do vedľajšej dediny, aby mohol spievať v kostolnom zbore. V roku 1731 bol nečakane vybraný ako dvorný zborista a bol pozvaný do Petrohradu. Tam sa doňho zamilovala Alžbeta, dvadsaťdva ročná dcéra ruského cára Petra Veľkého.
O desať rokov neskôr Alžbeta zorganizovala palácový prevrat a prisvojila si trón. Alexej sa stal "kráľom noci" - v roku 1742 sa tajne zosobášili, po čom sa presťahoval do paláca a sedel vedľa cárovnej na všetkých oficiálnych udalostiach už pod novo prijatým menom Grój Alexej Razumovský. Naďalej veľmi miloval Ukrajinu, dokonca zobral cárovnú do svojej domoviny a v rodnej dedine ju predstavil svojej matke. Popritom robil čo mohol, aby pomohol svojej rodine. Napríklad tak, že svojho negramotného pätnásťročného brata Kirila poslal na zahraničné štúdiá a ako tútora mu vybral mladého vedca Grigorija Teplova. Kirila v Berlíne učil prírodné vedy jeden z najväčších matematikov osemnásteho storočia Leonard Euler. Po dvoch rokoch sa vrátil do Petrohradu a ako osemnásťročného ho v roku 1746 cárovná Alžbeta vymenovala za predsedu Ruskej Akadémie Vied. V skutočnosti inštitúciu viedol jeho tridsaťročný tútor a zástupca Teplov. Takmer všetci tamojší vedci ním pohŕdali.
Jedným z najväčších škandálov tej doby sa v Akadémii stal prvý pokus o spísanie dejín Ruska. Štandardným dielom na ktoré odkazoval každý, kto sa zmieňoval o ruských dejinách, vtedy bolo dielo v Prusku narodeného pravoslávneho mnícha Inokentija Gizela "Synopsis" z roku 1670. Napriek tomu, že Gizel nikdy nebol v Moskve, jeho zámerom sa stalo vytvorenie zdania, že Moskva a Kyjev zdieľajú spoločné dejiny. V zásade vynašiel jeden národ vraj so spoločnou históriou. A toto Rusko je podľa neho obývané jedným národom. Z jeho pohľadu bol Kyjev kedysi hlavným mestom akéhosi abstraktného nadnárodného Ruska. Potom to bola Moskva. Okrem toho tvrdil, že existuje akýsi všeobsahujúci celoruský ortodoxný národ. Jeho kniha nebola ani tak historickou štúdiou ako nástrojom či zbraňou pre diplomatické rokovania. Jeho zámerom bolo dotlačiť cára k vojenskej aliancii s Ukrajinou, ktorej by poskytol bezpečnostné záruky vo vojne s Poľskom. Napriek počiatočnému váhaniu "Synopsis" urobila na moskovských vládcov taký hlboký dojem, že sa stala oficiálnou verziou dejín až do 21. storočia. A tak dnešní ruskí propagandisti, ktorí tlačia myšlienku, že Rusi a Ukrajinci sú jedným národom so spoločnou minulosťou, jednoducho prevzali ideológiu propagandistu zo sedemnásteho storočia.
V roku 1747 Teplov a Razumovský menovali iného Nemca, Gerharda Millera, do funkcie dvorného historika.
Ten v roku 1749 vydal dielo "O pôvode názvu a ľudu Ruska." Hlavnou tézou bol škandinávsky pôvod ruských kniežat. Zakladateľom dynastie moskovských vládcov bol vikingský náčelník Rurik. Zastával názor, že je nepravdepodobné, aby boli Vikingovia pozvaní; veril, že ruské zeme dobyli. Dnes je táto teória všeobecne prijímaná, no vtedy vyvolala pobúrenie. Najviac rozhorčený bol profesor chémie akýsi Michail Lomonosov. Teplov ho v rozhorčení podporil a, na radu dvadsaťjeden ročného predsedu Akadémie vied Razumovského, demonštratívne zbavil Millera profesorského titulu. Vzápätí bol úlohou spísať svoju verziu ruských dejín poverený slávny chemik. Bol pevne presvedčený, že úlohou historiografie je zvýrazniť veľkosť národa a zakryť temné stránky z jeho minulosti. Neskôr bol Lomonosov uctievaný ako zakladateľ ruskej vedy a Moskovská štátna Univerzita doteraz nesie jeho meno.
Dvadsaťdva ročný Andrej Razumovský potom našiel nové miesto pre svojho brata Kirila. Vymenoval ho za hejtmana Ukrajiny s Teplovom ako zástupcom, ktorý v skutočnosti riadil celý chod hejtmanstva.
Vráťme sa ale mierne do minulosti.
Presne vtedy, keď sa šestnásťročný Kiril vracal zo štúdií do Ruska, jeho rovesníčka pruská princezná Sofia Augusta Frederika odcestovala do Petrohradu. Cárovná Alžbeta ju vybrala ako budúcu manželku svojho synovca Petra, nástupcu trónu. Peter nebol o nič viac Rusom než jeho budúca nevesta: narodil sa v Kieli a po otcovej smrti zdedil titul vojvoda z Holštejnska-Gottorpu pod svojim plným menom Karol Peter Ulrich. Mal iba štrnásť rokov, keď sestra jeho matky Alžbeta ukradla pre seba ruský trón, po čom bol hneď odvezený do Petrohradu. Rusa z neho neurobili - odmietal sa naučiť jazyk aj zmeniť spôsob obliekania.
Ďalších sedemnásť rokov Frederika, ktorá po konvertovaní na Ortodoxiu prijala meno Katarína, strávila na cárskom dvore v Petrohrade, kde hneď od začiatku zapadla a našla si mnohých priateľov a známych, medzi ktorých patril aj Kiril Razumovský. Na rozdiel od Petra sa zo všetkých síl snažila prijať ruské spôsoby. Vo veku dvadsaťsedem rokov sa Katarína začala zamýšľať nad tým, že by bolo vhodné, aby sa zbavila manžela a vládla sama, až príde ten správny čas. Ten prišiel v roku 1762, keď cárovná Alžbeta zomrela a Katarínin manžel nastúpil na trón ako cár Peter III. Nikdy medzi nimi neexistovala žiadna láska. Peter otvorene žil so svojou milenkou a Katarína v apríli 1762 porodila dieťa svojmu milencovi Grigorijovi Orlovovi. Aby dvorania nepočuli jej krik pri pôrode, verný sluha založil požiar svojho vlastného domu v susedstve, čo všetkých vytiahlo z paláca, kde Katarína rodila.
V hlavnom meste nebola obľúbená, no cár bol bol vášnivo nenávidený. Medzi jeho odporcov patril aj Teplov.
Peter III sa na tróne udržal iba šesť mesiacov. 9. júla 1762 palácové stráže odprisahali vernosť cárovnej. Peter sa snažil o odpor, no bol prinútený podpísať abdikačnú listinu, vypracovanú Teplovom. Katarína nastúpila na trón, no čoskoro nastali problémy, hlavne nervozita v radoch armády. Katarína aj jej milenec mali oprávnené obavy. Orlov zabezpečil pre Petra osobnú ochranu a začal cárovnej vypisovať listy, v ktorých vyslovil obavy z Petrovej "náhodnej smrti." Katarína k svojmu manželovi poslala lekára, ktorý si z nejakého dôvodu so sebou nezobral lieky, ale nástroje na pitvu. 17. júla sa Orlovov brat Alexej spolu s Teplovom a niekoľkými ďalšími vydali navštíviť Petra III. Bývalý cár bol uškrtený, prítomný doktor hneď vykonal pitvu a konštatoval úmrtie z prirodzených príčin. (Paralely so súčasnosťou vôbec nie sú náhodné).
Teplov, ktorý bol ešte nedávno zástupcom hejtmana Ukrajiny sa takto stal najbližším dôverníkom a asistentom cárovnej. Potom ale prepukol škandál. Deväť poddaných obžalovalo Teplova zo sexuálneho zneužívania. Keďže v osemnástom storočí sa #MeToo ešte poriadne nerozbehlo, bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa nejakí poddaní z vlastnej iniciatívy rozhodli obžalovať jedného z najmocnejších ľudí krajiny. Najpravdepodobnejšie za tým bola snaha Razumovského zastaviť postup jeho bývalého zástupcu k ešte väčšej moci. Proti Teplovovi sa začal a rýchlo aj skončil proces, ktorého výsledok závisel na rozhodnutí cárovnej Kataríny. Potrestala všetkých, ktorí sa sťažovali. Teplov bol nedotknuteľný. Výsledok tohto procesu mal dlhodobé následky pre Ukrajinu.
Najprv Teplov, rozzúrený na Razumova, napísal dlhý odsudzujúci list, kde uviedol, že Ukrajinu v princípe nemožno považovať za samostatný štát, ktorý je k Rusku viazaný iba na základe zmluvy. Tvrdil, že je to pôvodná ruská pôda, patrí ruskej monarchii a spôsob vládnutia by tam nemal byť odlišný od iných oblastí impéria.
Na základe tohto listu sa cárovná Katarína rozhodla úplne zrušiť ukrajinské hejtmanstvo. Senátnym úradníkom v roku 1764 napísala: "Tieto provincie sa čo najjednoduchším spôsobom musia rusifikovať a musia byť prinútené prestať gániť ako vlk v lese pripravený na útek. Keď v Malorusku (rozumej na Ukrajine- A.K.) nebude hejtman, mená tých minulých budú vymazané z histórie..."
V novembri vydala "Prehlásenie o likvidácii hejtmanstva": malo ho nahradiť "Kolégium Maloruska", teda akési Ministerstvo pre ukrajinské záležitosti pod vedením generála Petra Rumjanceva, o ktorom sa na cárskom dvore tvrdilo, že je nemanželským synom Petra Veľkého.
Rumjancev nikdy na Ukrajine nežil a nič o nej nevedel. Starostlivo tak postupoval podľa Teplovom vypracovaného plánu: odstrániť akékoľvek dovtedajšie slobody na Ukrajine, zjednotiť miestne zákony s ruskými. Najprv bola zničená kozácka pevnosť v Charkove, potom boli na celom území Ukrajiny zrušené akékoľvek voľby vodcov. Čo je najdôležitejšie, drvivá väčšina ukrajinských roľníkov v dôsledku reforiem stratila slobodu.
Komisia, ktorú v roku 1767 Katarína zvolala konštatovala, že slobodní roľníci na Ukrajine predstavujú hrozbu a doporučila politiku maximálneho zjednotenia celého územia pod jej kontrolu. Takto sa zo slobodných ukrajinských roľníkov v Rusku stali nevoľníci, v podstate takmer otroci.
Pokračovanie Kapitolky z dejín Ukrajiny 3. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mikhail Zygar - War and Punishment.
Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
