Už 24. októbra 1937 mal na schôdzi organizácie pravoslávnej mládeže prejav, v ktorom formuloval aj svoje stanovisko k súčasnému nebezpečenstvu fašizmu. V júni 1938 zorganizoval manifestačné zhromaždenie, na ktorom cirkev zaujala stanovisko k potrebám Československej republiky v prítomnej dobe. Vladyka Gorazd rázne odmietol protikresťanské teórie o nadradenosti jednej rasy nad druhou, podrobil kritike totalitné a diktátorske názory a postoje. V mene českej Pravoslávnej cirkvi biskup Gorazd dňa 28.10.1938 poslal všetkým pravoslávnym patriarchom, metropolitom, arcibiskupom a biskupom posolstvo, ktorým chcel burcovať svetovú verejnú mienku prostredníctvom Pravoslávnej cirkvi a veriacich až k predstaviteľom národov a štátov. Okrem iného tam uviedol:
"Metóda, ktorá počíta s tým, že veľkosť jedného národa vynikne viac ak bude ponižovať národ iný, je určite pochybná a doteraz nedošlo a Boh dá, že ani nedôjde k tomu, že získa súhlas prevažnej väčšiny ľudstva."
27. septembra 1941 bol do Prahy povolaný generál hitlerovskej polície a SS Reinhard Heydrich a vymenovaný do funkcie "zastupujúceho protektora." Prišiel, aby potlačil národnooslobodzovateľské hnutie v českých krajoch. V Čechách nastali ťažké časy, tisícky vlastencov boli perzekuovaní. 27.5.1942 bol na Heydricha česko-slovenskou skupinou parašutistov, vycvičených v Londýne, spáchaný atentát. Do skupiny patrili Jan Kubiš, Jozef Gabčík, Josef Bublík, Jan Hrubý, Jaroslav Schwarz, Josef Valčík a veliteľ Adolf Opalka.
Pred vojenskou akciou najbližší spolupracovníci parašutistov premýšľali kam ich ukryť. Jedným z tých, ktorí boli poverení nájsť im nejakú skrýšu, bol bol Petr Fafek, ktorý pracoval ako úradník Ligy proti tuberkulóze, kde bol jeho spolupracovníkom predseda zboru starších pri chráme sv. Cyrila a Metoda v Resslovej ulici v Prahe Jan Sonnevend. Fafek sa naňho obrátil s prosbou o pomoc pri hľadaní úkrytu pre policajne nenahlásené osoby. Sonnevend sa s problémom obrátil na otca dr. Vladimíra Petřeka a spolu prišli na nápad ukryť tieto osoby na prechodnú dobu v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda.
Po likvidácii Heydricha prišiel za Sonnevendom jeden z najbližších spolupracovníkov skupiny "Anthropoid" Jan Zelenka-Hajský aby ho, ako aj Petřeka, informoval o presnom pláne príchodu "policajne nehlásených osôb". Obaja s plánom súhlasili. Ako prvý prišiel do úkrytu 30. mája Kubiš, posledný parašutista sa do krypty chrámu dostavil 1. júna. Všetkých prijímal do úkrytu Petřek, ktorý zabezpečoval aj potraviny, navštevoval ich a dlho s nimi diskutoval, sprostredkovával noviny a kontakty s ostatnými účastníkmi atentátu.
Spravodlivý čin proti jednému z najhorších nacistických pohlavárov bol českým ľudom prijatý ako spravodlivý súd. Bol však pripravovaný oddelene, bez dokonalej spojitosti s domácim odbojom a tak nevyvolal rozpútanie širokého národnooslobodzovacieho boja. Stal sa preto zámienkou na začiatok masového teroru nacistov proti českému obyvateľstvu, ktorý vyvrcholil vypálením Lidic 10.6.1942.
11.6.1942 sa biskup Gorazd v Prahe stretol so Sonnevendom, ktorý mu oznámil, že od 30. mája je v katedrálnom chráme ukrytých sedem parašutistov, ktorí uskutočnili atentát na Heydricha.
16.6. sa na gestape dobrovoľne prihlásil Karel Čurda - jeden z parašutistov, ktorý už v marci spolu s ďalšími zoskočil nad českým územím. Prezradil, že pozná časť jemu a ostatným parašutistom známej siete úkrytov. Vyšetrovateľov táto správa priviedla na priamu stopu osôb, ktoré boli s výsadkármi spojené. Nasledovalo zatýkanie na mnohých miestach od Plzne po Pardubice, mučenie a výsluchy. Ešte v priebehu 17. júna a v noci na 18. júna získali Nemci dve na sebe nezávislé stopy smerujúce k úkrytu.
Už o druhej nadránom bol vydaný rozkaz na obkľúčenie chrámu a začala sa akcia proti parašutistom. Proti siedmim nasadili Nemci 360 príslušníkov strážneho práporu SS Prag a všetkých voľných úradníkov gestapa. Akcia začala o 4.15 prestrelkou v chrámovej lodi, kde sa traja parašutisti bránili až do siedmej ráno, keď padli. Všetko by tak bolo skončilo, keby Nemci nenašli štvrtý oblek parašutistu. Keď našli vchod do krypty, vyzvali parašutistov, aby sa vzdali. Tí odmietli a tak nasledovala prestrelka až pokým im nedošlo strelivo. Posledný náboj si každý zo štyroch nechal pre seba.
Hneď v tom čase bol zatknutý dr. Petřek, neskôr aj otec Václav Čikl s manželkou, kostolník Ornesta a jeho rodina.
22.7. zatkli Jana Sonnevenda a 25.7. o piatej ráno aj biskupa Gorazda.
Proces so všetkými obžalovanými sa konal pred stanným súdom v Prahe 3.9.1942 o 14.00 a o 17.20 bol vyhlásený rozsudok.
4.9.1942 o 14.35 boli na kobyliskej strelnici zastrelení biskup Gorazd, duchovný Václav Čikl a Jan Sonnevend. Vladimír Petřek bol zastrelený na druhý deň.
Gestapo zhromaždilo ďalších 253 osôb českej národnosti, zatknutých v súvislosti s atentátom a pomocou parašutistom, v Malej pevnosti v Terezíne. Ríšsky protektor s platnosťou od 27.9. nariadil rozpustenie českej pravoslávnej cirkvi. Gestapo začalo odvážať cirkevný majetok z chrámov hneď v ten deň a chrámy a modlitebne boli uzamknuté. Pravoslávni kňazi boli odvezení na nútené práce do Nemecka.
Vo štvrtok 22.10. bol z Terezína vypravený do koncentračného tábora Mauthausen transport 263 osôb, ktoré pomáhali parašutistom alebo boli ich príbuzní. V ich sprievodných listinách bolo označenie "Návrat nežiadúci". 24.10.1942 boli všetci v priebehu jedného dňa zavraždení.
Pokračovanie.
Zdroj informácií: "Účasť kresťanov v protifašistickom odboji v strednej Európe v rokoch 1933-1945." Zborník materiálov z medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila v októbri 2000 v v múzeu SNP v Banskej Bystrici.
