... sv. Olympias (cca 360 - 408) - bohatá vdova, ktorá po smrti manžela odmietala všetky ponuky na sobáš, miesto toho sa rozhodla venovať sa službe Bohu a dobročinným skutkom. V Konštantínopole, hlavnom meste východnej časti Rímskeho impéria viedla dom, v ktorom žili zasvätené ženy. Bola aj diakonkou tamojšej cirkvi. Vtedy mal tento pojem iný význam než dnes. Pochádza z gréckeho slova, ktoré v preklade znamená „pomocník”, diakon teda mal v cirkvi špeciálne funkcie, vrátane pomoci ženám pri vyzliekaní pred obradom krstu. Dnes si ju pamätáme hlavne preto, že bola blízkou priateľkou sv. Jána Chryzostoma (Jána Zlatoústeho). Niekedy to vyzeralo, že bola jeho jediným priateľom. Ján bol veľmi populárny medzi chudobnými, ale jeho priama reč mala tendenciu uraziť bohatých. Po jednej takej kázni o extravagancii bohatých ho cisárovná zbavila funkcie a vyhnala z mesta. Bola to Olympias, ktorá ho na vlastný úkor a s veľkým rizikom v exile podporovala vlastnými peniazmi. Veľa z toho, čo vieme o Jánovom vyhnanstve, pochádza z listov, ktoré jej písal. To, že ho tak vytrvalo podporovala, nakoniec v roku 404 viedlo aj k jej vyhnanstvu. Žila potom v Nikomédii, kde v roku 408 zomrela.
Svätá Marcela (cca 310 - 410) bola jedným z blízkych priateľov sv. Hieronýma. Zachovalo sa osemnásť listov, ktoré jej poslal. Výnimočná na nej bola takmer nenásytná intelektuálna zvedavosť. Mala vieru, chcela však aj vedomosti - a chcela ich z toho najspoľahlivejšieho zdroja. Sv. Hieroným bol pokladaný za jedného z najmúdrejších ľudí svojej doby, takže ho často navštevovala s tými najzložitejšími otázkami, aké jej zišli na um. Neuspokojila sa hneď s prvou odpoveďou, ktorou sa ju snažil odbiť, argumentovala s ním. V jednom z listov sa dokonca sťažoval, že bol celú noc hore, až kým ho nezačalo bolieť brucho zo snahy nájsť v knihách uspokojivú odpoveď. Robil to preto, že kládla skutočné racionálne otázky, na ktoré bolo ťažké nájsť odpoveď, a vedel aj, že Marcela má dostatočnú intelektuálnu výbavu, aby pochopila odpoveď, keď ju pre ňu nájde. Marcela bola prvou z rímskych šľachtičien, ktorá prijala kláštorný život, prvou, ktorá to aj verejne priznala. Svoj dom zmenila na komunitu kresťanských žien a súčasne na akúsi akadémiu, kde mohli študovať Písmo a teológiu pod vedením tých najbrilantnejších mozgov, ktoré boli vtedy k dispozícii, vrátane jej samej.
Paula (347 - 404) a Eustochium (368 - 419) boli matka a dcéra pochádzajúce zo vznešenej rímskej rodiny, ktoré sa o viere učili v Marcelinej škole. O niečo neskôr sa odsťahovali do Svätej zeme, aby sa tam venovali nábožnému životu. Vyhľadali tam sv. Hieronýma, aby im dal o niečo lepší vzdelávací kurz z Písma a teológie. Obe plynule hovorili po latinsky a grécky a obe sa tiež naučili čítať Starý zákon v hebrejskom origináli.
Keď cisár Konštantín prijal kresťanstvo, stala sa aj jedna zvláštna vec. Veľká časť impéria bola zaplavená turistami, z ktorých prekvapujúce množstvo boli ženy. Pochádzali z každej provincie a chceli vidieť sväté miesta: hlavne miesta vo vtedajšej Palestíne, ale aj hroby a pamätníky martýrov na celom území ríše. Začala to už Konštantínova matka Helena. S veľkým šťastím sa zachoval cestovný denník jednej z týchto pútničiek - ženy s menom Egeria. Nevie sa o nej nič okrem toho, čo zapísala do svojho denníka. Pravdepodobne to bola mníška zo Španielska alebo Galie, ktorá sa vydala na púť do Svätej zeme. Jej cesta trvala tri roky (381 — 384), prešla cez Konštantínopol, Palestínu, Sýriu, Mezopotámiu, Arábiu a Egypt. Cestou zaznamenávala, čo videla, všímala si mnohé cenné detaily zo scenérie, jazyka, architektúry, kláštorného života, ľudovej zbožnosti, miestnych zvykov a liturgie. Zachovali sa iba zvyšky jej denníka. (Vyšli aj v slovenskom preklade: Púť do Svätej zeme - Egeria | Knihy z Martinusu).
Pokračovanie Rímski biskupi v prvých storočiach kresťanstva. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mike Aquilina - The Fathers of the Church.
Mike Aquilins - The Witness of Early Christian Women.
