Podmienky, ktoré Nemecku a jeho spojencom nadiktovali víťazné mocnosti požadovali, aby sa Nemecko zrieklo Brest-Litovskej zmluvy, a aby všetky svoje armádne jednotky stiahlo za hranice z roku 1914. Jedinou výnimkou bolo Pobaltie, aby Estónsko, Litva a Lotyšsko neboli pohltené boľševikmi. O dva dni neskôr aj Sovnarkom anuloval zmluvy, požadoval však pripojenie týchto troch území. Komplikované bezvládie zatiaľ nastalo na Ukrajine. Stiahnuté mali byť prvé nemecké jednotky z Tamanského polostrova Azovského mora. Postupne, nenápadne, často v noci sa všetci Nemci stiahli, čím nechali celý juh napospas Petľurovým ukrajinským nacionalistom a neskôr boľševickým silám. 14. decembra sa Petľurove sily priblížili ku Kyjevu a hejtman Skoropadský, "predseda Ukrajinskej vlády," ušiel do Nemecka. (V roku 1945 bol zabitý pri bombardovaní Wannsee).
V prístave mesta Odesa zakotvili britské a francúzske lode, no ich posádky spočiatku na pevninu nevystúpili. Petľurovci ostreľovali mesto 18. decembra a krátko sa naťahovali s vojakmi bielej Dobrovoľníckej armády a Poľskej légie, ktorá tam ostala nejakým omylom trčať. Keď Francúzi dali Ukrajincom ultimátum, krátka bitka skončila a oni sa mohli vylodiť. V meste vládol chaos, zločinnosť dosiahla monštruózne rozmery. Rastúce ceny potravín, hlavne cukru, mali za následok, že tí, ktorí s nimi kšeftovali, sa stali ekonomickými diktátormi Odesy. Dobrovoľnícka armáda preto prijala tvrdé protiopatrenia. Zlodeji prichytení pri čine boli na mieste zastrelení a polícia dostala príkaz bez milosti zabiť každého známeho zlodeja, ktorý sa im dostane na dosah. Mesto terorizoval obrovský gang Mojseja Vinického, známeho pod prezávkou Miško Japončík. Zároveň úzko spolupracoval s boľševikmi v utajení. Neskôr mu červení zverili velenie jeho vlastného regimentu, pretože potrebovali pomoc pri obsadzovaní mesta. Akonáhle už nebol užitočný, agenti Čeky ho prepadli a zabili.
Hlavnou prioritou Dobrovoľníckej armády bolo získať späť od Červených oblasť Donu. Rozklad armády generála Krasnova v bojoch proti boľševikom takmer spôsobil pád Rostova na Done. Zabránil tomu však žoviálny alkoholik generál Maj-Majevský, ktorý s nimi vybabral v Doneckej nížine s výdatnou pomocou svojho chránenca Andreja Škura. Ten bol síce odvážnym veliteľom, milovaným svojimi vojakmi, ale súčasne bol arogantný a bezohľadný bez akéhokoľvek rešpektu voči autoritám. Nebol len zúrivým antikomunistom, ale aj antisemitom a sadistom. Obľuboval pijanské orgie s prostitútkami. Podľa správ bol milovaný svojimi vojakmi preto, lebo im dovolil neobmedzene drancovať dobyté oblasti. Tejto dvojici sa spolu podarilo oslobodiť Rostov, čo oslávili pijatikou v miestnom bordeli.
Onedlho sa im podarilo oslobodiť aj Charkov, kde museli zdokumentovať a vyšetriť zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie mesta dopustili boľševici, hlavne pod vedením charkovského čekistického mäsiara Sajenka, ktorý okrem toho, že bol alkoholik a závislý na kokaine, bol známy svojim patologickým sadizmom. Boľševici po sebe v Charkove zanechali niekoľko tisíc obetí, skutočných aj zdanlivých odporcov ich režimu.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, podobných hrôz sa dopúšťali aj "bieli", ktorí na Ukrajine, ale aj v Pobaltí, bez milosti likvidovali všetkých, čo i len trochu podozrivých zo sympatií k boľševikom. Nakoniec to bolo obyčajným ruským mužíkom jedno, pretože nech už mal ich dedinu alebo mesto či oblasť pod vládou ktokoľvek, vždy to prinieslo veľké utrpenie a nepredstaviteľné hrôzy.
Po obsadení Poltavy 31. júla 1919 začali mať zvyšné červenogvardejské sily na Ukrajine nervózny tik, pretože sa k mestu približoval regiment Bielych a v odeskom prístave opäť zakotvili francúzske vojnové lode. Čeka vykonávala popravy každú noc. V meste bol akútny nedostatok vody. Oslobodené bolo až po krátkom boji 23. augusta po tom, čo sa vylodilo asi 2.000 príslušníkov Dobrovoľníckej armády. Bieli rýchlo postupovali z Krymu a obsadili Cherson a Nikolajev 18 augusta. Kozáci pod vedením Škuru sa priblížili k Jekaterinoslavi a napriek delostreleckej paľbe zaútočili po moste cez Dneper, čím červených prinútili k ústupu. Akíkoľvek vojaci Červenej Armády, ktorí zaostali, ako aj podozriví komunisti boli na mieste rozsekaní kozáckymi šabľami.
Odesa, najviac kozmopolitné ruské mesto, trpela zakaždým keď prechádzala z jedných rúk do druhých. V januári 1920 bola zaplavená korupciou, špekulantmi a podvodníkmi každého druhu. Aj keď mala každú chvíľu padnúť opäť, tentoraz definitívne, do boľševických rúk, dôstojníci z vojnových lodí britského kráľovského námorníctva, ktoré pod velením generála Shillinga kotvili v odeskom prístave, si vždy našli čas na výhodnú kúpu cenností od ľudí, ktorí sa sem nahrnuli pri úteku pred boľševikmi a predávali všetky svoje rodinné vzácnosti v snahe prežiť, v lepšom prípade si zabezpečiť miesto na lodi, ktorá by ich odviezla z pekla. 23. januára Angličania tajne vypratali svoje veliteľstvo v meste a utiahli sa na lode a francúzsky krížnik začal z prístavu lodnými delami ostreľovať svoj sklad munície, umiestnený neďaleko za mestom, aby sa nedostal boľševikom do rúk. Vojaci Dobrovoľníckej armády sa začali hrnúť späť do prístavu a s nimi masy zúfalých civilov s kuframi, cestovnými taškami alebo len vreciami, v ktorých mali uložené pozostatky svojich doterajších životov.
Siedmeho februára 1920 sa začal exodus posledných zúfalcov. V obrovskom chaose, behu a tlačenici sa ľudia snažili zachytiť sa zábradlia mostíka najbližšej lode a vyštverať sa na palubu. Kapitáni lodí v obave pred prevrhnutím sa dali príkaz odraziť od brehu a zhodiť mostíky do vody. Všetci na nich sa utopili. O pár hodín do prístavu vošiel jazdecký oddiel Červenej Armády. Jedna z lodí vychádzajúcich z prístavu na palube so šťastlivcami, ktorí stratili všetko, vrátane svojej vlasti, vypustila oblak pary a s ním dlhý hvizd lodnej píšťaly. Postupne sa pridali ostatné lode so svojimi píšťalami rôznej sily a tónu. Bol to pozdrav na rozlúčku.
O budúcnosti Ruska bolo rozhodnuté na veľmi dlhú dobu.
p.s.: Zámerne som neuvádzal informácie o ostatných bojiskách občianskej vojny (Ďaleký Východ, Ural, Kaukaz,...). Ako súčasť tohto cyklu blogov neboli až tak potrebné a v jadre sa príliš nelíšili.
Pokračovanie Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Antony Beevor - Russia.
Internet.
