Narodila sa v Petrohrade v roku 1905 ako Alisa Zinovjevna Rosenbaumová, no je známa pod svojim umeleckým menom Ayn Rand.
V roku 1925 dostala víza na návštevu príbuzných v Chicagu. Amerika ju uchvátila natoľko, že sa tam rozhodla ostať. Po niekoľkých rokoch sa presťahovala do Hollywoodu, kde sa vydala za málo známeho herca Franka O´Connora, ktorý bol jej životnou láskou až do jej smrti v roku 1982.
Podľa vlastných spomienok na život v Petrohrade po boľševickej revolúcii napísala a v roku 1936 vydala svoj prvý román "My, žijúci" (We, the living) Sama neskôr uviedla, že je to najviac biografické dielo, aké bola schopná napísať. Opisuje tu boj maloburžoáznych intelektuálov, stretnutia s presvedčenými boľševikmi, korupciu, zradu, nevyhnutný boj jednotlivca proti zvrhlému štátu. Táto kniha vytvorila základ jej filozofických prístupov, ktoré rozvinula v neskorších dielach. Princípom je, že v jadre totalitarianizmu sú dve základné myšlienky: vzdanie sa rozumového prístupu v prospech absolútnej viery v nejakú ideu a podriadenie vlastného záujmu sebaobetovaniu. Ak sú tieto dva prístupy konsenzom, na ktorom spoločnosť funguje, skôr či neskôr sa nájde všemocný vodca, ktorý vieru a sebaobetovanie usmerní tak, ako mu to vyhovuje. Konečným výsledkom je kontrola myslenia, utrpenie, hlad, a masové vraždenie. V roku 1942 tento román bez povolenia sfilmovala talianska filmová spoločnosť, so súhlasom fašistického vedenia krajiny s tým, že film je antikomunistický. (https://www.imdb.com/title/tt0035130/?ref_=fn_al_tt_1) Verejnosť v Taliansku hneď pochopila, že film nie je len proti komunizmu, ale aj proti akémukoľvek totalitnému režimu, takže jeho premietanie bolo po piatich mesiacoch zakázané.
Ideovo podobná je kratšia novela Anthem (1938). Je to zvláštny romantický príbeh odohrávajúci sa v dystopickej budúcnosti v ktorej totalitný kolektivizmus triumfoval až do takej miery, že slovo ja bolo zabudnuté a nahradená slovom my.
Prvý medzinárodný úspech, aj finančné zabezpečenie jej priniesol román "The Fountainhead" (1943), v ktorom položila základy svojej filozofie Objektivizmu - nekompromisnému sledovaniu vlastného záujmu ako motora pokroku. Román, ktorý boj aj sfilmovaný (https://www.imdb.com/title/tt0041386/?ref_=nv_sr_1) je epickým príbehom talentovaného architekta Howarda Roarka, ktorý odmieta podriadiť sa konvenciám spoločnosti, tlaku na prispôsobenie svojho diela tomu, čo diktuje názor verejnosti, popularita, či schopní manipulátori verejnej mienky a hodnôt spoločnosti. Nebezpečne to pripomína dnešok - https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/430565/strucny-navod-na-ovladnutie-sveta.html.
Kultovou spisovateľkou sa Ayn Rand stala po vydaní románu "Atlas Shrugged" (Atlas sa prikrčil) v roku 1957, v ktorom naplno rozvinula tému boja jednotlivca proti obmedzujúcej spoločnosti, snáď až do extrému. Tak ako Moby-dick začína slávnou vetou "Volajte ma Izmael", tak Atlas začína otázkou "Kto je John Galt?" Medzi hlavné postavy patria mimoriadne schopní a nadaní podnikatelia, umelci, či vedci (takzvaní prvotní hýbatelia), ktorí sú obmedzovaní, či zneužívaní mocnou štátnou byrokraciou, ktorá doviedla krajinu na pokraj kolapsu, skupina nadaných filozofov, vynálezcov, tvorcov hodnôt, ktorí sa snažia aj s pomocou teroristických činov pomôcť tomu, aby sa spoločnosť prekoprcla cez ten okraj útesu, ktorý ju zničí úplne, pričom potom nastúpia oni, aby vybudovali spoločnosť novú. V knihe je množstvo vynikajúcich myšlienok, oprávnene kritizujúcich hydru prebyrokratizovaného štátu, s ktorými rozhodne možno súhlasiť. Extrémom, proti ktorému ja osobne mám výhrady je to, že robí z extrémne nadaných jednotlivcov, podnikateľov, či vynálezcov, jediných tvorcov hodnôt, sebectvo stavia na piedestál nad všetko ostatné, nad spoločnosť, či štát, nad ich záujmy. Z dnešného pohľadu sú preidealizovaní. Naopak, štát ako inštitúcia je prezentovaná ako príživnícka hydra, povestný Hobbesov Leviatan, v lepšom prípade nevyhnutné zlo. Svojim spôsobom je to prerozprávanie Smithovho príbehu o neviditeľnej ruke trhu. Inšpiráciu v Atlasovi našli pravicové, až krajne pravicové ekonomické, či politické skupiny, Libertariáni (Cato institute,...) neoliberáli, ktoré sa stále, aj v súčasnosti snažia minimalizovať úlohu štátu v spoločnosti a podriadiť všetko tej ruke, ktorá ale v prípade, že voľný trh zlyhá, nikdy nezdvihne šek, aby zaplatila za škody, spôsobené jej excesmi a zlyhaním. Musí nastúpiť štát, teda daňoví poplatníci. Najlepším dôkazom, ktorý ešte stále máme v pamäti a dôsledky ktorého sa doteraz nevyriešili, je celosvetová finančná a ekonomická kríza po roku 2007.
Film, ktorý bol na motívy románu natočený (https://www.imdb.com/title/tt0480239/?ref_=fn_al_tt_4 ) má tri epizódy a nikdy nezarobil ani náklady, čo je škoda. To bolo asi hlavným dôvodom toho, že v každej časti hrajú hlavné postavy úplne iní herci, takže postupne skĺzavajú až do kategórie béčkových filmov. Ale aj tak si myslím, že stoja za pozretie. Ak ste dosť trpezliví, radšej si najprv prečítajte knihu.
V roku 1999 bol o Ayn Rand a jej prístupe k životu natočený film s Helen Mirren v hlavnej úlohe. https://www.imdb.com/title/tt0140447/?ref_=fn_tt_tt_8
Ayn Rand možno označiť za extrémnu racionalistku. Aj keď zdravá miera sebectva je nevyhnutná, môže byť dokonca aj cnosťou (titul ďalšej z jej kníh, tentoraz ne beletristickej https://www.martinus.sk/?uItem=439659#description), začína byť škodlivou, ak odmietame brať akýkoľvek ohľad na svet okolo seba, na spoločnosť. Ale zase na druhej starne aj inštruktáž v lietadle pred odletom vraví, že najprv máte kyslíkovú masku nasadiť sebe, potom vášmu dieťaťu.
Viedlo ju to k odmietaniu akejkoľvek viery, či náboženstva. Aj pri pohrebe nad jej truhlou nefiguroval kríž, ale veľký znak dolára...
