Avšak pre konšpiračných teoretikov, musí byť za všetkým tým tajomstvom skrytý nejaký zlovestný zámer. A čím vplyvnejší sú konšpirátori, tým nebezpečnejšia musí predsa byť ich konšpirácia. Zoznam vplyvných slobodomurárov sa zčasu načas objaví na internete. Väčšinou sú tieto zoznamy prehnané a značne špekulatívne, ale sú tam niektoré pozoruhodné skutočnosti. Napríklad medzi americkými prezidentmi sa našlo viac než 10 slobodomurárov - napríklad George Washington, Gerald Ford, Franklin D. Roosevelt, ... Samotní Slobodomurári prehlasujú, že nie sú tajnou spoločnosťou, iba spoločnosťou s tajomstvami. A najväčším z tých tajomstiev vlastne je, kde sa vôbec zobrali.
O ich pôvode koluje v odborných, aj neodborných historických kruhoch mnoho, často fantastických teórií, čomu sa samotní Slobodomurári tešia, pretože im to pridáva na tajomnosti. Fakt, že neexistuje žiadny dôkaz o existencii Slobodomurárstva pred polovicou 17. storočia, niektorí považujú za ďalší dôkaz o ich zákernosti. Veď istotne iba neskutočne silná organizácia by svoje stopy dokázala kryť tak úspešne...
Prvé skutočné dôkazy o existencii Slobodomurárov pochádzajú zo Škótska z roku 1641. V druhej polovici 17. storočia sa to potom rýchlo rozšírilo medzi mladými gentlemanmi v Anglicku, aj Škótsku. Z nikdy nezistených dôvodov štyri londýnske lóže vyšli v roku 1717 na verejnosť a vyhlásili svoje spojenie pod názvom Prvá Veľká Lóža Anglicka, s právomocou nad všetkými ostatnými lóžami. Postupne vyšli na verejnosť aj ostatné lóže, najprv v Anglicku, potom aj na európskej pevnine. Niektorí politici tej doby ich považovali za hlboko zakorenenú rozsiahlu tajnú sieť, iní za prechodnú módu, podobne ako humanizmus a kaviarne.
Keď sa začatkom 19. storočia rozšírila myšlienka, že Slobodomurárstvo podporuje protináboženskú, rovnostársku a pokrokovú revolúciu, pridali sa k nemu po celom svete ozajstní revolucionári. V Talinsku napríklad Giuseppe Mancini a Giuseppe Garibaldi. V roku 1731 sa k nim pridal Benjamin Franklin, v roku 1752 aj George Washington, ktorý sa o slobodomurárske záležitosti v ďalšom období príliš nestaral, napriek tomu, že sa stal hlavným hrdinom najznámejšej slobodomurárskej udalosti vôbec, kladenia základného kameňa Capitolu 18. septembra 1793.
Často sa tvrdí, že z 55 signatárov Deklarácie nezávislosti USA v roku 1776 iba šiesti neboli Slobodomurármi, v skutočnosti nimi boli ôsmi (možno deviati). Z 39 mužov, ktorí podpísali Ústavu USA v roku 1787, je iba o trinástich známe, že boli Slobodomurármi.
Hneď od začiatku sa Vatikán postavil proti Slobodomurárom, hlavne kvôli obvineniu z podpory Francúzskej revolúcie v roku 1789 a následneho krvavého prenasledovania kléru vo Francúzsku, ale aj kvôli niektorým článkom v ich zásadách, ktoré sa zásadne priečia s učením Cirkvi. Hlavný náboženský spis proti Slobodomurárom vydal pápež Lev XIII. v roku 1884 v encyklike Humanum Genus, kde ich otvorene obvinil so spojenia s diablom a zo sprisahania. Uvádza, že "hlavným cieľom slobodomurárov je definitívne zvrhnutie celého náboženského a politického poriadku sveta, ktorý vytvorilo kresťanské učenie, a ich nahradenie novým stavom vecí v súlade s ich ideami, ktorých základ je prebratý z naturalizmu."
Pápež Pavol VI. prehlásil, že Slobodomurárstvo je "Satanov dym, ktorý peniká a zatemňuje Boží chrám." Bohužiaľ aj napriek tomu sa musel vysporiadať s pôsobením lóže P2 v cirkvi (viac v článku "Kto zabil usmievavého pápeža?")
Podľa žijúceho potomka Johna Jacoba Astora, kedysi najbohatšieho muža Ameriky a tiež Slobodomurára, ktorý verejne hovorí o svojej príslušnosti k nim, uznávajú existenciu Boha, ale nešpecifikujú, akým spôsobom ho treba uctievať. Členstvo im vraj slúži na to, aby sa dostali k ľuďom, ku ktorým by sa inak nedostali,ak by im nepodali ruku určitým, dohodnutám spôsobom, ktorý prezrádza, že sú Slobodomurári.
Začiatkom 90-tych rokov sa skupina Labouristických poslancov britského Parlamentu snažila pretlačiť zákon, ktorý by prikazoval verejným zamestnancom deklarovať členstvo v tajných spoločnostiach. Anglická Spojená Veľká Lóža na to odpovedala, že žiadna demokracia by si nedovolila nútiť jednotlivcov, aby priznávali svoje náboženstvo, alebo napríklad členstvo v golfovom klube. Aj napriek námietke, že v prípade Slobodomurárov sa nejedná o bežný klub, návrh v Parlamente neprešiel.
Takže v otázke Slobodomurárov sa svet aj naďalej delí na dve hlavné skupiny. Na tých, ktorí Slobodomurárov považujú za tajnú (?) superorganizáciu, ktorá ma na dosah ruky ovládnutie celého sveta, alebo ho už aj ovláda, a na tých, ktorí Slobodomurárstvo považujú za mierne zaprášený gentlemanský klub, kde členovia vychutnávajú snobskosť, bohaté obedy, zabávajú sa filantropiou a uskutočňujú podivné pánske rituály. Asi to tak bude aj naďalej.
Zdroje: McConacchie-Tudge: Rough Guide to Conspiracy Theories.
film Od přistěhovalce k milionáři - John Jacob Astor.
Ďalšie informácie: www.anti-masonry.info
www.freemasonry.bcy.ca
www.masonicinfo.com
