Vzbury proti elite, či nazvime to proti establišmentu, ktoré v poslednom období prebiehali v Európe, ale aj inde (veď vieme kde), začínajú sledovať podobnú vývojovú líniu tak, ako ju sledovali staroveké drámy, či mnohé dnešné hollywoodske filmy, ktoré akoby z jedného softvéru vypadli.
Prvou fázou je nasľubovanie, keď populistickí politici presvedčia verejnosť, že jedine oni sú schopní splniť to, čo sa takzvaným mainstreamovým politikom nepodarilo. Je jedno čo to je, hlavne nech to ulahodí verejnosti. Typicky to zahŕňa napríklad dosiahnutie ústupkov od EÚ, ktoré sú oveľa väčšie ako ktokoľvek doteraz videl.
Tak napríklad pre Borisa Johnsona a Davida Davisa takéto prázdne sľuby zahŕňali zachovanie doterajšieho prístupu britských firiem na spoločný európsky trh, pritom ale možnosť uzatvárať separátne dohody s členskými krajinami EÚ a obmedzenie imigrácie z týchto krajín. Na to samozrejme Brusel nikdy nepristúpil, ani nepristúpi, pretože považuje štyri základné piliere spoločného trhu - voľný pohyb pracovnej sily, tovaru, služieb a kapitálu - za nedeliteľné a neporušiteľné.
Sľubmi podobnej váhy sa oháňal aj grécky premiér Tsipras, či talianske Hnutie Piatich Hviezd.
Druhou fázou života populistického politika je víťazstvo, keď verejnosť dá protielitnej zásahovej jednotke šancu, aby svoje sľuby naplnila.
Johnson a Davis boli dokonca poverení aby pomohli vytvárať plán Brexitu. No za dva roky sa im nepodarilo dať dohromady životaschopnú alternatívu mäkkého Brexitu, na ktorom sa dohodla premiérka Mayova s členmi vlády v letnom sídle v Chequers. Jednota členských krajín EU nebola narušená, takisto ani zásady spoločného trhu. Skončilo sa to (zatiaľ) zahanbujúcou porážkou našich hlavných hrdinov a ich odstúpením z vlády.
A to je tretia a štvrtá fáza. Nesplnenie sľubov a porážka.
No chlapci sa ešte nevzdávajú. Krajina, aj Parlament sú síce rozdelené ako ešte nikdy neboli, ekonomika kríva, kurz libry vyzerá ako EKG, no oni stále intrigujú a snažia sa defenestrovať premiérku.
O tom, že už nevedia čo by nasľubovali, svedčí aj ultrakonzervatívny brexiťák, poslanec britského Parlamentu pán Jacob Rees-Mogg, absolvent najprestížnejších a najdrahších škôl, aké sú v Británii, niekto, kto sa nikdy nezaujímal o bežného človeka. Nedávno prehlásil, že vystúpenie Veľkej Británie z EÚ je dobré preto, lebo obyčajní ľudia budú mať lacnejšiu pijatiku, lacnejšie dovolenky a vyššie mzdy. https://www.dailystar.co.uk/news/politics/730902/brexit-news-jacob-rees-mogg-conservative-leave-mp-beer-holidays-wages-pay
Uvidíme. V chaose a neporiadku aký teraz vládne vo Veľkej Británii vyhrá ten najotrlejší, s najostrejšími lakťami. Zaplatia to obyčajní ľudia.
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/459090/vox-populi-vox-diaboli.html