Dôležitou súčasťou hodnotenia toho, po akej ceste sa veda uberá nie je zdôrazňovanie individuálnych výskumných prác, ale sústredenie sa na širší vývoj vedeckého myslenia v čase. Túto úlohu plnia takzvané vedecké zhodnotenia, ktoré zahŕňajú extenzívne hodnotenia vedeckého poznania v konkrétnej oblasti skupinou špičkových vedcov v danom odbore. Vedecké zhodnotenia napríklad na národnej úrovni v USA robí Národná Akadémia Vied, organizácia, ktorú v roku 1863 založil Abraham Lincoln na "skúmanie, preverovanie, experimentovanie a podávanie správ o akomkoľvek objekte vedy, či umenia" s cieľom informovania tvorcov vládnej politiky.
Na medzinárodnej úrovni v oblasti klimatickej vedy neexistujú dôležitejšie zhodnotenia, než tie, ktoré robí IPCC. Úlohou tejto organizácie je budovanie a rozširovanie vedomostí o človekom spôsobených klimatických zmenách a klásť základy pre prijatie opatrení, nevyhnutných na zabránenie týchto zmien.
Každých päť až sedem rokov počnúc rokom 1990 publikuje objemnú trojzväzkovú sériu správ, ktoré sa venujú základom vedy o klimatických zmenách (pracovná skupina 1), ich predpokladaným dopadom (pracovná skupina 2) a možnostiam pre zmenšenie ich následkov (pracovná skupina 3).
Správa každej z troch pracovných skupín pozostáva z detailných samostatných kapitol, ktoré zhodnocujú vývin v rôznych relevantných podoblastí klimatickej vedy. Každá kapitola má rozsah 50-100 strán napísaných 10-12 vedeckými expertmi v danej podoblasti, ktorí sú jej vedúcimi autormi. Spolu s ďalšími cca 50 prispievajúcimi autormi každej kapitoly kolektívne hodnotia vývin v stovkách nezávislými expertmi posudzovaných (peer reviewed) prácach, ktoré sú v danej podoblasti k dispozícii. Každá z pracovných skupín tiež vypracúva súhrn pre tvorcov politiky, ktorý obsahuje stručný obsah kľúčových zistení skupiny, napísané jazykom, ktorému dokážu porozumieť aj laici.
Správy IPCC podliehajú trom samostatným kolám expertného posudzovania, z ktorých každé trvá niečo vyše dvoch mesiacov. Najprv je počiatočné kolo expertného hodnotenia, kde je niekoľko tisíc vedcov z rôznych oblastí, zo širokého rámca pôvodu, či náhľadov, z vládnych mimovládnych, akademických, či priemyselných štruktúr, požiadaných o detailný komentár k obsahu správy. Vedúci autori sú povinní posúdiť a odpovedať na všetky komentáre a urobiť príslušné úpravy, ktoré sú všetky zaznamenané a k dispozícii online. Nad revíznym procesom dohliadajú dvaja nezávislí editori obsahu s expertízou v danej špecifickej oblasti kapitoly, aby zaistili, že sa bude uspokojivo pristupovať ku každej legitímnej pripomienke posudzovateľov.
Revidovaný návrh správy je potom podriadený ďalšiemu kolu posudzovania, takzvanému vládnemu hodnoteniu, ktoré okrem pôvodných posudzovateľov zahŕňa aj hodnotenie vládnymi reprezentantmi zo všetkých členských krajín OSN. Každá vláda si vyberie akým spôsobom k hodnoteniu prispeje. Revízny proces sa potom znova opakuje. Presné znenie najdôležitejšieho súhrnu pre tvorcov politiky v každej z troch pracovných skupín sa odsúhlasuje slovo za slovom na záverečnom plenárnom zasadnutí, kde sú prítomné delegácie vlád, ktoré môžu navrhovať alternatívne slová, či vyjadrenia, alebo podávať námietky ku frázam, ktoré im nevyhovujú. Celý proces je však v rukách vedcov.
Aj napriek podrobnému viacnásobnému overovaniu sa v správe môžu objaviť chyby. Tí "protisti", ktorí odsudzujú IPCC sa napríklad chytili dvoch menších chýb v časti o dopadoch zhodnotenia v roku 2007. V prvom prípade došlo pri prepise k chybnému označeniu roka, v ktorom sa predpokladá úplné zmiznutie himalájskych ľadovcov. Miesto roka 2350 sa tam našiel rok 2035. V druhom prípade správa nesprávne uviedla, že v súčasnosti je pod hladinou mora 55% Nizozemska miesto správnych 26%. Žiadna z týchto chýb zo správy rozsahu niekoľko tisíc strán sa nedostala do technického súhrnu, ani do súhrnu pre tvorcov politiky.
V októbri 2018 vydala IPCC Správu, ktorá sa zaoberala možnými dopadmi zvýšenia priemernej teploty Zeme o viac než 1,5°C oproti dobe pred priemyselnou revolúciou (koniec 18. storočia). https://www.ipcc.ch/sr15/
Dnes je svet teplejší o 1°C. Po devastujúcich hurikánoch v USA, rekordných suchách v Južnej Afrike a lesných požiaroch v Arktíde, IPCC jasne prehlásila, že klimatické zmeny už prebiehajú, zvýšila riziko z predchádzajúcich odhadov a varovala, že každé ďalšie oteplenie zhorší dopady. Vedci, ktorí hodnotili 6.000 výskumných prác, na ktoré odkazuje Správa, prehlásili, že už oteplenie o pol stupňa vyzerá ako zjavenie.
Pri oteplení o 1,5°C bude svetová populácia, vystavená problémom s vodou o polovicu menšia, než pri 2°C. Problémy so zabezpečením potravy budú menšie a o niekoľko stoviek miliónov ľudí menej, hlavne v chudobných krajinách, sa ocitne v riziku chudoby zapríčinenej klímou. Pri 2°C budú extrémne horúce dni častejšie a drsnejšie, pričom sa zvýši počet úmrtí ľudí zapríčinených horúčavami a zvýši sa aj počet a rozsah lesných požiarov. Hmyz, bez ktorého nie je možné opeľovanie plodín nevyhnutných pre výživu ľudstva má pri oteplení o 2°C dvojnásobnú šancu na to, že stratí polovicu svojho prirodzeného životného prostredia oproti otepleniu o 1,5°C. (https://plus.sme.sk/c/22189855/ak-by-hmyz-vyhynul-ostali-by-nam-dva-tyzdne-zivota-ale-ludia-radsej-zachranuju-pandy.html ). Pri oteplení o 2°C sa stratí 99% morských koralov, pri 1,5% ich prežije niečo vyše 10%. Pri väčšom oteplení bude predpokladaným rastom morskej hladiny o 10cm do roku 2100 ovplyvnených o sto miliónov ľudí viac.
Podľa vyjadrenia James Hansena, dáva oteplenie o 1,5°C mladým ľuďom a nasledovnej generácii slušnú šancu na návrat do, alebo blízko, predchádzajúceho stavu. Je to nutné, ak sa má pobrežná línia zachovať tam, kde je a zachrániť tak pobrežné mestá po celom svete.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/514838/od-kyota-do-katowic-a-potom-dalej.html
Použité info: Michael E. Mann - The Hockey Stick and the Climate Wars.
Mark Maslin - Climate Change. A Very Short Introduction.
