Hneď na úvod s ním musím súhlasiť. Vystihol to veľmi dobre:
Kampaň za prihlásenie sa k viere je už v plnom prúde. Bohužiaľ, v plnom prúde je aj cynizmus, zákernosť a lož, ktoré ju sprevádzajú.
"Elementárna definícia manipulácie znie, že ide o také konanie a ovplyvňovanie aktérov, keď sa pravá príčina, resp. cieľ tohto ovplyvňovania, zastiera. V manipulácii teda účel manipulácie ostáva v ideálnom prípade skrytý. A tým, čím sa zastiera, sú práve prostriedky (rétorické, vizuálne atď.) na dosiahnutie tohto účelu, pričom takto zmanipulovaný človek si následne myslí, že koná slobodne, bez nátlaku a jeho konanie má len ten význam, ktorý mu manipulátor v tej chvíli predostiera."
Veľmi dobre teoreticky objasnil to, čo potom prakticky ilustroval.
V ďalšom priebehu zaťal sekeru trochu privysoko, keď tvrdil, že "V reakcii na malú kampaň „bez vyznania,“ ktorej účel bol od začiatku deklarovaný a rámcovaný témou odluky cirkvi od štátu, finančnej aj ideologickej, sa spustila masívna kampaň za hrdé prihlásenie sa k viere." Nebolo to práve naopak, že malá kampaň bola reakciou na normálnu požiadavku cirkví, aby sa veriaci v sčítaní ľudu prihlásili k svojej viere? Nielen tej katolíckej, ktorá Ismaela trápi najviac, ale všetkých ostatných? Ak sa teda "ideálny sekulárny štát", ktorý v praxi nikde na svete neexistuje, nemá pýtať na svetonázor, prečo by sa mal pýtať na ostatné veci. Štatistici by najlepšie mohli povedať prečo sa pýtajú napríklad aj na vek. Je správne, že organizácie, nech už sú akéhokoľvek charakteru by mali byť v rámci štátu neprotežované a s rovnakými právami. Neotravovať svojimi ideami podľa Ismaela asi znamená uzavrieť sa pred ostatnými, aby neexistovala spoločnosť založená na vzájomnom rešpekte, komunikácii a výmene názorov, ale na uzavretosti a nepreniknuteľnosti. A väčší, silnejší alebo bezohľadnejší vyhráva a vedie. Keď už sme teda pri tom, čo politické strany? Mali by nás otravovať svojou ideológiou (čiže vierovyznamím)? Mali by sme im prispievať zo štátneho rozpočtu? Alebo, ako povedal jeden diskutér - čo napríklad športy alebo umenie? Mal by štát podporovať z "mojich" peňazí divadlo, ak tam nechodím?
Mimochodom, nie sú to naše peniaze, ktorými štát podporuje cirkvi a náboženské spoločenstvá, šport a kultúru. Nikdy ani neboli. Štát nám ich zobral dávno predtým, než by mohli prísť na náš bankový účet. Zobral ich na pokrytie výdavkov verejnej sféry, teda prospechu obyvateľstva. Aspoň teoreticky. Kontrola štátnych výdavkov je tu na to, aby tomu tak bolo. A mimochodom, odluka cirkvi od štátu, o ktorej mal byť inkriminovaný článok, ale nebol, nie je iba o tom, že štát nebude financovať cirkvi ani žiadne náboženské spoločenstvá. Je to oveľa komplexnejší problém. Pravdepodobne neexistuje veľa expertov, ktorí tú komplexnosť chápu (ja k nim nepatrím).
Absurdne vyznieva tvrdenie Ismaela o "duchovnom monopole najmä Rímskokatolíckej cirkvi..." Za prvé, ak sa hovorí o monopole, tak sa jedná o jednu entitu (nikdy nie najmä jednu), ktorá má moc ovplyvňovať všetko dianie, vrátane hodnôt, na svojom poli pôsobenia. Na Slovensku existuje zopár desiatok cirkví a náboženských spoločenstiev, ktoré bez obmedzovania žijú svoj duchovný život. A... pozor... sú tu aj ateisti, antiteisti, agnostici,... tak o akom monopole je reč?
Pokiaľ ide o "nový model financovania cirkví", je nejasné, čo má Ismael na mysli. Aký model? V minulosti sa ich na Slovensku prejednávalo niekoľko a pravdepodobne žiadna krajina v Európe, bez ohľadu na to či sú tam štát a cirkvi odlúčené, ho nemá rovnaký. Je možné pripustiť, že ani štát sa nejak príliš do odluky nehrnie? Na to by mal odpovedať niekto iný.
V ďalšom cituje časť z 1. listu sv Pavla Korinťanom "aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci" 1 Kor 2.5., pričom tvrdí, že RKC takto vytvára zo svojich veriacich v mene boha (sic) hlupákov. Zabudol dodať, že tento úryvok z Písma celý znie takto: "Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou... Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách [teda na mudrovaní -AK], ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci." Podľa Ismaela to potiera ich ľudskú dôstojnosť. Dojemná starostlivosť.
Asi najbasurdnejším tvrdením celého jeho článku je: "Len pripomeniem, že tu ide o výplody Pavla z Tarsu neustále posadnutého mocou a zmocňovaním iných". Pavol z Tarzu bol natoľko posadnutý mocou v dobe, keď boli prví kresťania prenasledovaní a vraždení, že neváhal zmeniť sa z mocného a zanieteného židovského prenasledovateľa kresťanov na zanieteného rozširovateľa viery. Bol tak posadnutý mocou, že neváhal dať sa kvôli tomu kameňovať, hladovať, väzniť a nakoniec popraviť. Cituje aj biblické state, ktoré hovoria o vzájomnom postavení mužov a žien v starej židovskej spoločnosti v listoch sv. Pavla. Samozrejme, že ženy nemali takmer žiadne práva a nebolo to len v kresťanských spoločenstvách, no aj v židovstve ako takom. Napríklad nemohli ani svedčiť na súde. Neuviedol napríklad 1. Kor 7, a Ef. 5:25-33, alebo hrdinské, na piedestál vyzdvihnuté, ženy Sterého (Sarah, Rút, Ester, Judita, Rachab) či Nového zákona ( Mária Magdaléna, Marta a hlavne katolíkmi uctievaná Panna Mária, matka Božieho Syna)
Tešia ma obavy, ktoré Ismael prejavil ohľadne možnosti dehonestácie mena Ježiša Krista, ktorého sa, podľa neho, dopúšťa RKC, či o dezorientovaných kresťanoch, dokonca, až sa to bojím napísať, o herézu!!! Ibaže sa mu aj napriek urputnej snahe nepodarilo realizovať predsavzatie a v ďalšom výklade to zdôvodniť.
Musím sa priznať, že dosť dobre nechápem tú rozpoltenosť - na jednej strane starosť o čistotu kresťanskej viery a na druhej nenávisť ku všetkému, čo to obnáša.
V ďalšom tak trochu mieša štát a vieru a nové mediálne technológie po Druhom vatikánskom koncile. Asi má na mysli televíziu. Tiež som doteraz netušil o skutočnosti, že veriaci sú vlastne podriadenými cirkevných hodnostárov od kňazov vyššie.
"Treťou manipuláciou je totiž vytvorenie zdania, že neprihlásenie sa k RKC povedie automaticky k zataraseniu cesty k „nebeskému kráľovstvu“" Nie je to tretia manipulácia, iba x-tá hlúposť v rade, ktorá bola vyvrátená v diskusii pod Ismaelovym článkom. Pre istotu však pripomeniem, že všetci kresťania sa tešia z Božieho milosrdenstva. Aj Peter, ktorý Krista trikrát zo strachu zaprel, čo mu On predpovedal, svoj skutok oľutoval, a preto "stojí pri nebeskej bráne."
"Veriaci teda žijú vo falošnej nádeji, že sa týmto konfesijným aktom priblížia ku Kristovi, no jediné, čo teraz robia je, že sa tak prihlasujú ku spolku sústredenému okolo kristocentrického totemu. K spolku, ktorý sa len domnieva, že má niečo spoločné s Kristom a zabúda sa na to, že predovšetkým ide o produkt Petrovej sluchovej halucinácie: "Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18), ako aj ideologickej nadpráci Ireneja, Tertulliána a Cypriána dve storočia po Kristovej smrti, či produkt Konštantínovej politickej machinácie, keď dovtedy štát v štáte povýšil na štátny kult, aby tak zaviedol nový rád."Tu to teda riadne domrvil! To, čo uvádza Mt 16.18 povedal Ježiš Petrovi v kruhu všetkých ostatných apoštolov, ktorí ho hneď na to začali rešpektovať ako vodcu. Pravdepodobne každý psychiater by potvrdil, že toľko ľudí nemôže mať súčasne tú istú halucináciu. Pojem kristocentrický totem je dosť krkolomný, no ak tým myslel, že Kristus je centrom, ku ktorému sa upína viera každého kresťana, tak mal pravdu. Ibaže to nie je kus vyrezávaného a pomaľovaného dreva. Pokiaľ ide o prvých kresťanských autorov Ireneja (130-202), Tertulliana (155-220) a Cypriana (200-258), s prižmúrením oka možno povedať, že ozaj žili dve storočia po Kristovej smrti (plus mínus pol storočia). Pod ideologickou nadprácou Ismael asi myslí, že vôbec niečo písali na obranu kresťanskej viery. Tak teraz neviem. Ak by žiadni autori nepísali nič na obranu a rozvoj kresťanského myslenia, tak by sa tvrdilo, že kresťanstvo skyslo v prvom storočí nášho letopočtu. Ak sa píše, tak je to ideologická nadpráca, teda nepotrebná činnosť. Pokiaľ ide o cisára Konštantína, tak je Ismael úplne vedľa. Vo februári 313 v Miláne vydal "Milánsky edikt," ktorým sa kresťanom povoľovalo vyznávať vieru bez toho, aby boli prenasledovaní. Zomrel v roku 337, takže rozhodne nemohol vyhlásiť kresťanstvo za štátne náboženstvo. K tomu došlo v roku 380, keď cisár Theodosius vyhlásil edikt Cunctos Populos a tým kresťanstvo za hlavné náboženstvo Rímskej ríše. Som presvedčený, že to bola chyba. Monopol na moc v akejkoľvek oblasti začne skôr či neskôr priťahovať moci a majetku chtivé indivíduá, ktoré pôvodnú myšlienku dokážu riadne sprzniť.
Polemizovať o chybách a zločinoch, ktoré sa v minulosti v mene Cirkvi udiali by sa dalo dlho. Za ne sa v minulosti verejne ospravedlnil a vyslovil ľútosť už pápež sv. Ján Pavol 2, neskôr aj František. Len tak na okraj, zľahčovanie ochorenia HIV/AIDS v osemdesiatych rokoch, či skôr jeho označovanie ako choroby homosexuálov nebolo výlučnou záležitosťou cirkvi, ale komplet vtedajšej spoločnosti. A áno, kardinál Duka nemá pravdu, keď sa vyjadruje o koronavíruse.
Veľmi potešujúca je Ismaelova snaha o vysvetlenie veriacim, ako sa majú priblížiť ku Kristovi, aj keď v predchádzajúcom texte nemal pre Neho milého slova. Samozrejme, najviac sa k Nemu priblížime, keď sa k nemu nepriznáme. Teda aspoň podľa Ismaela. Nejak tomu nedokážem rozumieť. V nasledujúcej pasáži z Písma:
„´Povedz nám, teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi alebo nie?´ Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: ´Prečo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!´ A tak mu priniesli denár. Opýtal sa ich: ´Čí je tento obraz a nápis?´ ´Cisárov,´ odpovedali mu. Nato im povedal: ´Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie!´“ (Mt 22, 18-22) je opäť úplne mimo. Nie je to o oddelení Cirkvi a štátu, ale o tom, že si máme plniť svoje povinnosti voči obom.
"Preto teraz vyzývam všetkých slovenských kresťanov, ktorí fanaticky podporujú status quo, aby sa ešte raz a dobre pozreli na svoje peniaze či na nich vidia podobu svojho boha alebo Krista. A či si myslia, že sú viac v súlade s Novým zákonom alebo Starým zákonom, ktorý umožňoval prepájať sčítanie ľudu aj s financovaním chrámu. Nový zákon, alebo ešte konkrétnejšie Ježiš, totiž takúto možnosť nepripúšťal, pretože zavádzal radikálne nové sociálne pomery. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ak by mal dnes Ježiš slovenské občianstvo, nepodporil by žiadnu iniciatívu, ktorá by smerovala k previazaniu svetskej moci s nebeským kráľovstvom, pretože, ako aj sám tvrdil: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ (Jn 8,23) „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Jn 18,36) Inými slovami: Bol by za to, aby sa veriaci organizovali na inom princípe, než aký umelo vydržiava KBS."
Tu sa už Ismael blíži k vyvrcholeniu. Na jednej strane tvrdí, že všetci slovenskí kresťania, ktorí s ním nesúhlasia, sú fanatici, tí druhí by sa mali na Cirkev vykašľať. Na druhej strane tvrdí to, čo si netrúfa ani pápež: vie, čo by urobil Ježiš, keby bol občanom krásnej krajiny pod Tatrami. Dospel aj k návrhu, že by sa veriaci mali organizovať na inom princípe, než je cirkev, ktorá "umelo" udržiava samú seba. Na akom? Ďalším nezmyslom v tom istom odstavci je tvrdenie, že Ježiš zavádzal radikálne nové sociálne pomery, keď hneď potom cituje z Písma Ježiša: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ (Jn 18,36)
Nakoniec Ismael tvrdí, že ktokoľvek podporuje Cirkev na Slovensku, vzďaľuje sa od Krista. Odporcovia odluky, samozrejme, manipulujú s ľudským súcitom a všetky(?) malé cirkvi sú za odluku alebo sa príspevkov vzdali. Nejak zabudol spomenúť Evanjelicku, Gréckokatolícku, Pravoslávnu cirkev a ostatné nie malé. Nakoniec, samozrejme: "pravda je taká, že jediný, kto od začiatku zneužíva sčítanie, aby zafixoval status quo na najbližších desať rokov a prehĺbil napätie v spoločnosti, je nakoniec samotná cirkev posadnutá mocou a zmocňovaním sa ľudských sŕdc a myslí. (Heb 10, 16)
Nie je prvý, kto pri argumentácii o tej zlej Cirkvi či náboženstve, ktoré je otravou ľudstva, pojmovo mieša Boha, vieru, náboženstvo, Cirkev, cirkevnú hierarchiu a bežných veriacich. Je ďalším, kto berie Cirkev (teraz myslím RKC, no platí to aj o ostatných) ako jednoliaty celok. Aj na Slovensku existujú veriaci či členovia hierarchie, ktorí sú ultrakonzervatívni aj takí, ktorí sú pomerne liberálni. Sú kruhy, ktoré sú proti všetkému, čo priniesol Druhý vatikánsky koncil, neuznávajú žiadnych pokoncilových pápežov a aj o pápežovi Františkovi si myslia, že je posadnutý a treba sa modliť za jeho dušu.
Mnohými skutkami, ktoré boli v minulosti v mene Boha urobené, je treba z hĺbky duše opovrhovať. Je však treba rozlišovať medzi dobrotou Boha, Jeho veľkosťou a neospravedlniteľným zlom, ktoré bolo vykonané tými, ktorí vzývajú Jeho meno. Nemožno teda tvrdiť, že Boh nie je veľký a náboženstvo všetko otrávilo (rozhodne nie je pravdou tvrdenie v diskusii pod Ismaelovým článkom, že všetky vojny v minulosti boli vojnami náboženskými). Keby sme podobne neodlišovali tvorivú genialitu Alberta Einsteina a hrôzu, ktorú spôsobili zbrane hromadného ničenia vyvinuté vďaka výsledkom jeho výskumov, mohli by sme byť v pokušení tvrdiť, že veda nie je skvelá a technológia všetko otrávila. Ak sa pozeráme na hrôzy, ktoré majú na svedomí ateistické režimy dvadsiateho storočia, rovnako by sme mohli tvrdiť, že ateizmus všetko otrávil. O niečom svedčí aj dlhýzoznam špičkových svetových vedcov, ktorí veria v Boha.
Slepá viera vedie k otroctvu alebo k fanatizmu. Takisto aj slepá neviera. Okrem toho bráni akémukoľvek dialógu, a teda aj riešeniu potenciálnych problémov.
p.s.: Patriarcha Abrahám, ku ktorému sa hlási Judaizmus, Kresťanstvo, aj Islam, splodil so svojou egyptskou otrokyňou Hagar syna Ismaela. Keď mu manželka Sára vo vysokom veku porodila druhého syna - Izáka, Ismaela aj s matkou vyhnal do púšte, pravda na cestu ich zabezpečil. Ismael sa, podľa tradície, stal prapredkom všetkých Arabov, teda aj Muslimov.
