Môže za to vysokopostavený konzervatívny americký právnik Robert Bork. Oktrem toho, že sa "preslávil" pri afére Watergate a že bol americkým Senátom odmietnutý pre funkciu sudcu Najvyššieho súdu, v roku 1978 vydal knihu "The Antitrust Paradox". Tvrdil v nej, že spotrebitelia často profitovali zo zlučovania firiem do veľkých megakorporácií a že mnohé ustanovenia vtedajšieho protimonopolného zákona boli neracionálne a v skutočnosti spotrebiteľov poškodzovali. Prvotným zámerom zákona by podľa neho nemalo byť zabezpečenie konkurencie, ale prospech spotrebiteľa. Jeho dielo spolu s prácami iných ekonomických a právnych expertov, hlásiacich sa k Chicagskej škole, prispelo k postupnej zmene stanoviska Najvyššieho súdu USA k Protitrustovému zákonu. Rozhodnutie tohto súdu z roku 1979, ktoré sa dodržiava doteraz, sa stalo právnym základom neobmedzenej dominancie Big Tech firiem v súčasnosti. Bork v knihe argumentoval, že monopol by sa už nemal definovať tak ako to bolo pod Shermanovým zákonom z roku 1890 a to ako firma, ktorá zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu na potlačenie konkurencie. Namiesto toho monopol nastáva, keď firma neférovo zdvihne ceny účtované zákazníkom. Ak teda najväčší hráč na trhu ceny nezdvihne, nejedná sa a monopol.
Firmy z oblasti Big Tech však nepotrebujú ceny zvyšovať, pretože pri ich spôsobe podnikania nie sú platené peniazmi, ale dátami bartrovým spôsobom.
Adam Smith, otec moderného kapitalizmu veril, že na to, aby trhy fungovali, potrebujete transparentnosť, rovnaký prístup k informáciám a spoločný morálny rámec. V digitálnej ére sú tieto tri veci len veľmi zriedkavo k dispozícii.
Dáta samy osebe nemajú žiadnu peňažnú hodnotu v zmysle, že by ich majiteľ mohol niekomu priamo predať. Neexistujú ani ako aktíva v bilančných knihách firiem, ktoré z nich bohatnú. Hromadne ale majú značnú hodnotu pre Big Tech firmy, ktoré ich môžu s obrovským ziskom predať objednávateľom reklamy. Takzvané dolovanie dát má odhadom ročnú hodnotu 76 miliárd dolárov, nielen pre Big Tech firmy, no aj pre kreditné, finančné firmy a spoločnosti poskytujúce zdravotnú starostlivosť. V rokoch 2017 a 2018 narástol objem predaja dát o 44,9 %, pričom týmto tempom sa odhaduje, že v roku 2022 to bude hodnota 197,7 miliardy dolárov - viac než poľnohospodárska produkcia USA.
Ďalším háčikom tu je fakt, že mnoho technologických firiem nepotrebuje veľa zamestnancov. Kedysi sa firmy spoliehali na ľudí nielen ako na pracovnú silu, ale aj ako na zákazníkov, ktorí zvyšovali dopyt po ich produktoch (teda aj po novej pracovnej sile). V dobe Big Tech sú inzerenti a firmy nakupujúce dátové analýzy zákazníkmi. Produktom sú ľudia. Posúvame sa od ekonomiky založenej na hmotných k ekonomike založenej na nehmotných statkoch.
V roku 2015 uznávaná vedkyňa a autorka Shoshana Zuboff v Journal of Information Technology uviedla: "Údaje o správaní sa tela a mysle ľudí a o správaní sa vecí prebiehajú v reálnom čase na neobmedzenej globálnej doméne navzájom prepojených subjektov. Táto skutočnosť poskytuje možnosť ovplyvňovať správanie ľudí, či vecí, s cieľom zisku a ovládania."
Dnes žijeme v svete ovládanom našimi mocipánmi z oblasti Big Tech.
Zdroje informácií: Rana Foroohar - Don´t Be Evil.
