Špionáž, propaganda a dezinformácie boli vlastné sovietskemu systému už od jeho prvopočiatkov. Čeka, ktorú Lenin ustanovil hneď po októbrovej revolúcii vznikla na ochranu nového režimu pred kontrarevolúciou. V jadre jej činnosti boli sledovanie a zber informácií. Felix Dzeržinskij, obávaný ideológ narodený v Bielorusku, ktorého Lenin ustanovil ako jej prvého najvyššieho predstaviteľa, veľmi skoro vytvoril oddané oddelenie dezinformácií. NKVD, ktoré Čeku v neskoršom priebehu nahradilo využívalo klamstvá, výmysly a očierňovanie, aby pomohlo Stalinovi zbaviť sa ideologických protivníkov vnútri strany aj štátu. K väčšej dokonalosti túto činnosť priviedla KGB, ktorá ohromné množstvo času, energie a úsilia venovala zberu, produkovaniu a rozširovaniu propagandy a dezinformácií. Úloha dezinformácií v jej činnosti bola taká dôležitá, že keď v roku 1958 bolo v rámci KGB v Moskve založené "Oddelenie Aktívnych Opatrení", dezinformácie boli jednou z jeho hlavných zodpovedností. Následne boli zriadené podobné oddelenia vo všetkých krajinách východnej Európy, vrátane ČSSR.
V dôsledku obrovského množstva zdrojov a pozornosti, ktoré sa im venovali, sa sovietske informačné služby stali veľmi zručnými. Hlavnou zásadou ich činnosti bol princíp, že aby dezinformácia zafungovala, musí mať aspoň nejakú oporu v skutočnosti alebo zhodovať sa so široko prijímaným presvedčením. Mala by zapadnúť do prevládajúceho názorového spektra cieľovej populácie, hrať na ľudské predsudky a živiť prirodzenú nedôveru. Aby sa jej dalo veriť musí vyzerať, že pochádza z dôveryhodného zdroja - podľa možnosti v určitej vzdialenosti od miesta jej skutočného pôvodu. Aby dosiahla požadovaný účinok, musí sa čo najviac rozšíriť a čo najčastejšie opakovať. Opakovanie nakoniec povedie k jej vstrebaniu sa do myslí ľudí a k získaniu presvedčenia o jej pravdivosti. Vrcholom úspechu potom bolo ak niekto začal veriť tomu čomu chceli, aby veril no myslel si, že na to prišiel sám.
Oslabenie nepriateľa potom znamenalo identifikovanie a využitie zraniteľnosti ich systémov, otváranie a jatrenie existujúcich rán v politickej oblasti a v sociálnych konfliktoch, zvýrazňovanie pokrytectva a zdôrazňovanie rozporov medzi stranami. Znamenalo to byť oportunistickým, využívať politické krízy a jednorazové udalosti, ako napríklad voľby a referendá a súčasne podporovať rozkladné osobnosti a extrémistické skupiny. Celá propaganda mala pracovať na dosiahnutí dlhodobého cieľa, ktorým bolo podkopanie legitimity vlády protivníka a integrity jeho politického systému.
Bolo to a malo to byť vedenie vojny inými prostriedkami. Vedenie psychologickej vojny presne ako podľa významnej štúdie Jacquesa Ellula o propagande z roku 1962:
"Propagandista tu má do činenia so zahraničným protivníkom, ktorého morálku sa snaží zničiť psychologickými prostriedkami tak, že oponent začne pochybovať o hodnote svojich vlastných presvedčení a činov."
Vo februári 1946 zaslal americký diplomat George Kennan z veľvyslanectva v Moskve do Washingtonu telegram, v ktorom uviedol: "Budú učinené snahy narušiť v takých krajinách sebadôveru, paralyzovať opatrenia národnej obrany, zvýšiť nepokoje v priemysle a sociálnej oblasti, stimulovať akékoľvek formy nejednoty." Telegram bol zaslaný ako odpoveď na otázku amerického ministerstva financií prečo ZSSR nechce vstúpiť do Svetovej Banky a Medzinárodného Menového Fondu.
V roku 1947 ho Kennan zverejnil v časopise "Foreign Affairs" pod pseudonymom "Mr. X", preto je známy aj pod názvom "X Article".
Po roku 2016 bolo Rusko obvinené nielen z heknutia takmer 20.000 emailov americkej Demokratickej strany, okrem emailov šéfa volebnej kampane Hillary Clintonovej Johna Podestu, no aj z heknutia politických strán, politikov a vlád v celej Európe. Dve ruské skupiny, známe na Západe pod označením APT 28 a APT 29 (Advanced Persisted Threat), boli obvinené nielen z heknutia Demokratickej strany, ale aj politických subjektov v Nemecku, Nórsku, Francúzsku a Dánsku. Podľa všetkého APT 28 v roku 2018 heklo Angelu Merkelovú a pätnásť jej kolegov z Bundestagu, V tom istom aj nasledujúcom roku pravdepodobne hekli Ministerstvo obrany a Ministerstvo zahraničných vecí Dánska. Začiatkom roka 2017 nórska kontrarozviedka obvinila APT 29 z heknutia ich Ministerstva zahraničných vecí, Informačnej služby a Nórskej Strany Práce. V máji 2017, tesne pred otvorením volebných miestností vo Francúzsku tím kampane Emanuela Macrona oznámil, že sa stali obeťami masívneho a koordinovaného heku. Počítačovo-bezpečnostná firma Flashpoint z útoku obvinila APT 28.
Podľa predbežných výsledkov vyšetrovania zverejnených v roku 2018 sa obeťou ruského aktívneho zasahovania stalo minimálne devätnásť krajín od USA až po Pobaltie.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/549291/general-gerasimov-a-jeho-doktrina.html
Zdroj informácií: Martin Moore - Democracy Hacked.
p.s.: aby ste nepovedali:
