V priebehu dvoch mesiacov prišli prví vedci, ktorí začali pracovať v narýchlo postavených drevených búdach. Priniesli vedecké poznanie a nadšenie, pričom v ruchu vojnových udalostí vôbec nemysleli na podstatu ich práce. Zo začiatku mali len minimálnu predstavu o dlhodobých rizikách jedovatých plynov a o tom, ako ovplyvňujú ľudské telo. Vybudovali zákopový systém v podobe sústredných kruhov, v ktorých stáli ľudskí "pozorovatelia". Uprostred sa otvorila nádoba, z ktorej unikal plyn, pričom oni si zapisovali pociťované účinky. Teda pokým toho boli schopní. Neskôr si nechali na obnažené predlaktie naniesť vzorku Yperitu a pozorovali vývin pľuzgierov... V roku 1917 už mali k dispozícii farmu, ktorá im poskytovala obrovské množstvá zvierat používaných pri pokusoch.
Po vojne Porton nebol zatvorený, ale na odporučenie zvláštneho vládneho výboru pokračoval vo výskumoch ďalej. Vládny výbor konštatoval, že "...nemožno oddeliť skúmanie možností obrany proti otravným plynom od skúmania možností použitia ako útočnej zbrane, lebo efektívnosť obrany je plne závislá od presného poznania toho, aký pokrok nastal, alebo by mohol nastať pri používaní tohto druhu zbrane v útoku."
Bolo to dôležité konštatovanie. Nezáležalo na tom, ako hlasno Briti, či iné národy, verejne odsudzovali použitie chemických zbraní, v tajnosti dali svojim vedcom voľnú ruku, aby vyvinuli najsmrteľnejšie zbrane aké dokážu, na základe toho, že ich treba najprv vyvinúť, než budú môcť byť pripravené protiopatrenia.
Podobné výskumné zariadenia boli vybudované vo Francúzsku (Atelier de Pyrotechnie du Bouchet pri Paríži), Taliansku (Servizio Chemico Militaire), Japonsku, v obmedzenej miere aj v Nemecku. V roku 1924 bola v ZSSR založená Vojensko- chemická správa Červenej armády. V USA fungovala Chemická vojenská služba USA (United States Chemical Warfare Service), ktorá vybudovala veľmi efektívnu lobby, chrániacu jej záujmy.
Ženevský protokol v podstate efektívne zakazoval iba prvé použitie jedovatých plynov, alebo baktérií. Nezakazoval ich výskum, vývoj, ani budovanie zásob. Výskumné a vývojové práce zahŕňali vylepšenie mnohých zbraní z Prvej svetovej vojny, no aj vývoj nových látok. V roku 1928 Nemci v rámci obídenia podmienok Versailleskej dohody začali spolupracovať s Rusmi na sérii prísne tajných testov nazvanej "Projekt Tomka" na mieste neďaleko ruského mesta Volsk. Spolu s domácimi za venovali hlavne testom s Yperitom.
V roku 1937 bolo Japonsko schopné vyrobiť dve tony Lewisitu denne. Výsledky svojich ďalších výskumov neváhali použiť počas invázie do Číny. Taliani použili chemické zbrane počas vojny v Abesínii v rokoch 1936 a 1937. V roku 1936 Francúzi vybudovali blízko Clemency továreň na výrobu fosgénu, o rok neskôr Američania obnovili výrobu yperitu a fosgénu v závode Edgewood Arsenal. ZSSR vybudoval nové továrne v Branďuškách, Kujbyševe a Karagande. Briti začali budovať továreň na yperit v Sutton Oak v grófstve Lancashire. V máji 1939 začali Briti a Francúzi spolupracovať na rozvoji spoločnej politiky chemickej vojny. Britská tajná služba vo svojej správe uviedla, že "nie je predpoklad, že bol objavený nejaký nový bojový plyn." V skutočnosti Nemci vyvinuli sériu otravných plynov (napríklad Tabun), ktoré boli viac než desaťkrát účinnejšie, než čokoľvek, čo mali spojenci. Ktovie, ako by sa vyvíjal priebeh Druhej svetovej vojny, keby Hitler vedel o nevedomosti svojho nepriateľa. Keď spojenecké vojská v roku 1945 objavili ďalší sklad munície, objavili tam aj zvláštny granát. Poslali ho na obhliadku do Anglicka. Keď ho opatrne rozobrali, vedci sa dostali do šoku, keď objavili Hitlerovu tajnú zbraň - tabun. Ešte dlho po vojne to pre nich bolo zahanbujúcim momentom.
Malý ostrov Gruinard pri severozápadnom pobreží Škótska je vďaka sérií doteraz väčšinou prísne utajovaných pokusov s chemickými a biologickými zbraňami po roku 1942, dodnes zakázanou zónou, kde nemožno žiť, ani tam zakotviť. Jeden z vedcov z Porton Down - Paul Fildes tam pracoval na vývoji bakteriologických a chemických bojových látok, obzvlášť botulotoxínov. Britská tajná služba sa naňho obrátila, keď v októbri 1941 plánovala Operáciu Antropoid - atentát na Reinharda Heydricha. Vo výbave atentátnikov boli aj dva britské ručné protitankové granáty vzor 73, špeciálne upravené. Skladali sa z vrchnej tretiny pôvodného granátu s lepiacou páskou hrubo pokrývajúcou otvorený koniec. Vážili asi štvrtinu z toho, čo originálny granát. Je veľmi pravdepodobné, že boli pripravené osobne Fildesom a každý obsahoval smrteľnú dávku jeho látky X, čo bol kódový názov pre botulotoxín. To bol granát, ktorý Kubiš hodil na Heydricha. Úlomky z neho prenikli do tela obete, ktorá v nemocnici, po počiatočnom časovom intervale v pokoji, náhle skolabovala, upadla do kómy a následne zomrela. Symptómy sa v retrospektíve zhodujú so symptómami pri otrave zmienenou látkou.
Počas Druhej svetovej vojny mali všetky bojujúce strany k dispozícii obrovské množstvo chemickej aj biologickej munície. To, že svet bol uchránený od jej použitia nebolo zásluhou nejakej ušľachtilej túžby po dodržiavaní medzinárodných konvencií, ale dôsledkom mnohých historických náhod.
p.s.: Anglicko bolo na chemický útok všestranne pripravené:
Použité informácie: Robert Harris,Jeremy Paxman - A Higher Form of Killing.
Internet.
