Bola to separátna mikrobiologická výskumná stanica určená na výskum bakteriologických prostriedkov vedenia vojny. V USA bolo bývalé letisko Národnej gardy v Camp Detrick prebudované na prísne tajné pracovisko na výskum bakteriologických zbraní. V jeho čele stal George W. Merck z farmaceutickej firmy Merck. Posadnutosť týmito zbraňami tesne po skončení vojny viedla k tomu, že odpadli akékoľvek právne škrupule. Tak Rusi, ako aj Američania využívali zajatých nemeckých, či japonských vedcov.
Obzvlášť zákerná vlastnosť bakteriologických zbraní - poskytnutie možnosti na uskutočnenie útoku bez toho, aby si to nepriateľ všimol až kým nie je neskoro na to, aby sa bránil, zaujímala najmä American Chemical Corps. Začali zisťovať ako ľahko môžu byť použité pri tajných operáciách partizánskeho typu proti veľkým vládnym budovám. Ako prvý vyskúšali "útok" na budovu Pentagonu tak, že jednoducho vošli dnu a do klimatizačného systému vhodili asi liter neškodných baktérií. S úspechom sa rozšírili takmer po celej budove. Ďalšie možnosti, ktoré zvažovali boli napríklad nakazenie jedla, papiera alebo hlavne vodných zdrojov. Americkí, kanadskí a britskí mikrobiológovia na lodiach Royal Navy medzi rokmi 1948 až 1954 uskutočnili niekoľko pokusov z bakteriologickými prostriedkami vedenia vojny v Karibskom mori v rámci operácií Pandorra, Harness, Ozone a Negation, ktoré sú doteraz z väčšej časti utajené. Predpokladá sa ale, že pri nich boli použité baktérie antraxu, brucelózy a tularemie. https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Harness. Experimentom s použitím neškodnej baktérie bolo aj simulované bakteriologické napadnutie San Francisca v roku 1950. Výskumy pokračovali aj v šesťdesiatych rokoch, aj napriek tomu, že sa nepodarilo nájsť spôsob ako zabezpečiť, aby sa nakazil iba nepriateľ. V roku 1968 sa začali rozhovory o možnosti zákazu vývoja a použitia bakteriologických zbraní. V novembri 1969 prezident Nixon vyhlásil, že USA odmietajú ich používanie, čím potešil aj Britov. Rusi sa po počiatočnom odpore pripojili a tak bola v apríli 1972 v Ženeve podpísaná Konvencia o Biologických zbraniach. V Pine Bluff Arsenal v štáte Arkansas premenili všetky vyrobené bio zbrane na hnojivo a na malom ostrove blízko Škótskeho pobrežia premaľovali nápisy.
V novembri 1961 odleteli tri dopravné lietadlá americkej armády C123 zo základne na Filipínach so smerom určenia Južný Vietnam. Na palube mali obrovské nádrže ktoré mali obsah okolo 4.400 litrov a pod krídlami vysokotlakové trysky. V rámci operácie "Ranch Hand" mali byť nástrojom najrozsiahlejšieho použitia chemických zbraní od Prvej svetovej vojny. Operácia nebola zameraná proti ľuďom, ale proti životnému prostrediu. Mala zlikvidovať porast džungle, no aj tak priniesla tragické dôsledky na ľudských životoch.
Po roku 1950 Briti použili pri boji proti čínskym partizánom v Malajzii chemickú látku 245T, ktorú pôvodne vyvinuli Američania na ničenie rastlinných porastov. S účinkom použitia bola oboznámená úzka skupina amerických vedcov, ktorí po roku 1961 preskúmali 26.000 rôznych chemikálií vhodných na podobné použitie. Na ničenie vietnamskej džungle bolo vytypovaných šesť z nich, ktoré dostali kódové označenia podľa farebných pruhov, ktoré boli namaľované na sudoch s danou látkou: Agent Green, Pink, Purple, White, Blue a Orange.
Nadmieru efektívne účinkoval najmä Agent Orange, po postriekaní ktorým rastliny doslova explodovali a zanechávali spúšť, ktorú vietnamskí roľníci nazývali "krajina mŕtvych." Obsahoval miniatúrne množstvo dioxínu, no bol používaný v takých obrovských množstvách, že sa začal hromadiť. V oblastiach výdatne postriekaných touto látkou sa začali rodiť mŕtve deti, alebo deti s ťažkým zdravotným postihnutím, čo neprestalo ani desaťročia po ukončení operácií.
Po ukončení vojny vo Vietname a po tom ako sa účinky Agent Orange dostali na verejnosť, sa vyše 7.000 amerických vojakov, ktorí sa na "Ranch Hand" priamo podieľali ako posádky, či mechanici lietadiel, pripojilo k celonárodnej kampani s tým, že látka im spôsobila rakovinu a iné nemoci a že sa im rodili deti so silným zdravotným postihnutím. V roku 1982 bolo takýchto detí, podľa všetkého, okolo 40.000. (https://en.wikipedia.org/wiki/Agent_Orange ).
Pokračovanie.
Použité informácie: Robert Harris, Jeremy Paxman - A Higher Form of Killing.
Internet.
