Môj spolusediaci nechápavo povedal "To čo je zač?" Vedel som len odpovedať, že je to asi len nejaký hlboko veriaci hinduista.
Dnes som sa v práci opýtal kolegu Patela, ktorý má podobnú bodku, ale bez tých žltých čiarok, že čo znamená ten znak na čele. Povedal mi, že je to iba znak jednej z vetiev hinduizmu, inej než ku ktorej patrí on. Potom dodal, že u nich, v hinduizme je na prvom mieste cieľ životnej púte, teda boh, všetci veria v toho istého, až na ďalšom mieste tá ktorá forma uctievania, ako "denominácia". Podobne ako v islame všetci veria v Alaha, ale sú šiiti, sunniti a iné vetvy, ktoré medzi sebou bojujú o správnosť vlastnej doktríny.
Podobne existujú rôzne vetvy, alebo denominácie, aj v kresťanstve. Logicky by malo vyplývať, že najprv by sme mali mať v centre diania Boha samotného, až potom debatovať o tom, ktorá forma jeho uctievania je správna, alebo či sú správne všetky. Lenže, chyba lávky, je to akosi naopak. Najprv sme katolíci, anglikáni, evanjelici, pravoslávni, až potom kresťania, A hádame sa a kydáme jeden na druhého. Ak vidíme kresťanský film, tak na ňom hľadáme vieroučné chyby, miesto toho, aby sme si vychutnali posolstvo, ktoré prináša. Niekedy sa ani nedivím, že nastal pokles počtu aktívne veriacich v kostoloch. Odhliadnuc od sexuálnych a finančných škandálov nielen v katolíckej cirkvi, ale aj inde, rozumiem pochybujúcim, alebo neveriacim ľuďom, že nemajú chuť angažovať sa vo veciach viery. Prečo by aj mali, keď sa žerieme ako psy? Cirkvi až príliš často robia mizernú prácu v šírení posolstva, ktoré nás vyzýva milovať svojho blížneho ako seba samého. Náboženská sloboda a tolerancia nemôžu byť len pre jedného, ale pre všetkých.
