Keď kriminálne gangy chceli zakryť spôsob, ako sa dostali k peniazom, prevzali, alebo založili podniky, ktoré sa vyznačovali rýchlym obratom hotovosti, napríklad práčovne, čistiarne a auto umyvárne. Princíp zostal nezmenený dodnes: zmiešať špinavé peniaze s čistými, a posunúť ich ďalej ako plody legálnej obchodnej činnosti.
Správa OSN o ľudskom rozvoji už v roku 1999 odhadovala, že celosvetovo sa preperie 1.5 bilióna USD. Aj v roku 2016 sa táto suma pohybovala v rozmedzí 1 až 2 biliónov dolárov. Pre porovnanie, odhadovaný HDP USA v roku 1998 bol cca 8.5 bilióna USD, jedna z najväčších spoločností na svete, General Motors, mala v roku 2000 obrat vo výške tesne vyše 161 miliárd, teda asi desatiny množstva prepraných peňazí.
Pranie zvyčajne prebieha v troch stupňoch:
1. umiestnenie - cieľom je dostať plody zločineckej aktivity do svetového bankového systému, pritom ale nevzbudiť žiadne podozrenie. Na tejto úrovni sa investuje do biznisov s vysokým obehom hotovosti, ako sú napríklad kasína, bary, maloobchodné centrá, obchod s umením a reštaurácie.
2. rozdelenie. Na tomto stupni môžu byť peniaze v bankovom systéme, ale ešte stále je možné identifikovať ich ako zisk z kriminálnej činnosti, preto je treba uviesť ich do pohybu. V rámci tej istej, alebo do iných finančných inštitúcií, do iných krajín, do inej meny, do akcií, dlhopisov, cestovných šekov, alebo na realitnom trhu.
3. vo finálnom štádiu sú financie vypraté a vysušené, takže môžu byť umiestnené do finančných inštitúcií, či produktov s dobrou povesťou. Napríklad ten, ktorého úlohou je čistiť peniaze a operuje v Nemecku, môže vyfakturovať svojej firme umiestnenej v daňovom raji akúkoľvek čiastku za odborné poradenské, či akékoľvek iné fiktívne služby a jednoducho dostať financie do banky v Nemecku a použiť ich na čokoľvek, čo uzná za vhodné, bez toho, aby vzbudil akékoľvek podozrenie o pôvode použitých peňazí.
Najdôležitejšou inštitúciou, ktorá sa na medzinárodnej úrovni zaoberá bojom proti praniu špinavých peňazí je Financial Action Task Force (FATF), založená na stretnutí G7 v Paríži v júli 1989. Dnes ju tvorí 37 členských krajín, niekoľko pridružených krajín a organizácií, medzi inými aj Komisia expertov pre vyhodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí - MONEYVAL, ktorej členom je aj Slovenská republika. https://www.coe.int/en/web/moneyval/
Základom činnosti FATF je štyridsať odporúčaní, pôvodne vydaných v roku 1990, neskôr aktualizovaných.
Top 10 preventívnych opatrení je:
1. Vlády musia kriminalizovať pranie špinavých peňazí.
2. "Prepierači" musia byť obžalovaní a odsúdení. Aby sa to dalo dosiahnuť, je potrebné uzatvoriť dvoj- a mnohostranné dohody, pričom previnilci musia byť na požiadanie vydaní do iných krajín na trestné stíhanie.
3. Plody trestnej činnosti musia byť zmrazené a nakoniec skonfiškované.
4. Štáty a orgány činné v trestnom konaní musia navzájom zdieľať informácie.
5. Banky sú povinné spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi a súdmi, nesmú pomáhať v procese prania špinavých peňazí.
6. Banky a podobné inštitúcie musia zaviesť prísne identifikačné procedúry, aby zaistili, že ľudia, ktorí si otvárajú účet sú skutočne tými, za koho sa vydávajú.
7. Banky musia uchovávať záznamy o klientoch, aby napomáhali snahe o vymáhanie zákona.
8. Banky musia hlásiť zodpovedným orgánom podozrivých klientov a transakcie.
9. Bankové tajomstvo musí byť zrušené, ak napomáha praniu špinavých peňazí.
10.Banky preto musia zaviesť systémy, školiť zamestnancov a monitorovať ako sa im darí napĺňať uvedené programy.
Ako s tým všetkým súvisia daňové raje?
Vo väčšine krajín nie je nič nelegálne, ak firma, či jednotlivec využíva zámorské finančné centrá. Nelegálnym sa to stane vtedy, ak investor neprizná svojim daňovým orgánom zisk z takýchto investícií. Môže sa potom pohybovať v rôznych úrovniach sivej ekonomiky:
- vyhýbanie sa plateniu daní v súlade so zákonom nastáva, ak sú finančné záležitosti štruktúrované tak, aby zaplatená daň bola čo najmenšia, zisk čo najväčší, pričom boli dodržané všetky relevantné zákony.
- ilegálne vyhýbanie sa daňovej povinnosti nastáva vtedy, ak sú financie zorganizované tak, že sú v rozpore so zákonmi.
- daňový podvod nastáva vtedy, keď sa daňovým orgánom neprizná kapitál, či zisk, alebo sa prizná skreslene.
Ak chce niekto uliať svoje financie z dohľadu finančných orgánov, či preprať špinavé peniaze, daňové raje k tomu poskytujú ideálne nástroje. Veľmi jednoducho a za pár peňazí môže investovať do finančného centra v hociktorom z rajov, pričom dostane:
- bezpečné bankové a finančné prostredie so stabilnými finančnými inštitúciami, pravdepodobne aj pobočkami renomovaných svetových bánk.
- banku, ktorá má skúsenosti v komplikovaných záležitostiach.
- osobné služby, totálnu diskrétnosť a dôvernosť.
- schopnosť riadiť svoje účty elektronicky.
- možnosť premiestňovať fondy kamkoľvek na svete.
Je to to, čo hľadajú všetci prepierači. A na dôvažok ešte jedna vec: úplná anonymita. Neexistujú tu medzinárodné dohody, či povinnosť nahlasovania finančných operácií.
Existuje aj možnosť založiť si vlastnú banku a to bez akýchkoľvek požiadaviek na overenie totožnosti, či základný kapitál. Na ostrove Nauru napríklad bolo možné získať bankovú licenciu za 6.000 USD. Stovky takýchto "bánk" sídlili v jednej poštovej schránke.
V daňových rajoch v kanáli La Manche môžete k účtu získať sto percentne anonymnú debetnú kartu Cirrus/Maestro, pričom sa nevyžaduje žiadna identifikácia osoby, žiadne papierovačky. Poplatok za vybavenie môžete uhradiť cez internet. K anonymnému účtu získate debetnú kartu, použiteľnú kdekoľvek na svete. Niekde je dokonca možné získať anonymnú bankomatovú kartu. Ak ju použijete pri nákupe, môžete udať akékoľvek meno, či adresu a platba bude autorizovaná. Ale aj virtuálnu kreditku, kde nemáte žiadny kus plastu, iba vám zašlú číslo karty, mesiac dokedy je platná a overovacie číslo...
Na záver, je rozdiel medzi praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Základnou požiadavkou na pranie je očistiť značné množstvá peňazí. Pre teroristov sa finančné toky pohybujú často vo veľmi malých sumách tak, aby ani náhodou nevzbudili podozrenie bánk, ani iných orgánov. Môžu to byť úplne legálne zdroje.
Clearingový dom v New Yorku, konzorcium najväčších peňažných centier, sa v spolupráci s vládou snažil dať dohromady typický finančný profil teroristickej operácie. Po dvoch rokoch snaženia museli konštatovať, že sa to nedá.
Jason Burke, šéfredaktor britského časopisu Observer a autor knihy o radikálnom Islame, v auguste 2005 v článku napísal, že Al Kajdá nie je organizácia, ale idea. Dnes už to platí aj o Islamskom štáte. Je to ako vírus, ktorý sa šíri, mutuje, niekedy sa možno uloží na zimný spánok, ale stále je schopný spôsobiť nesmierne škody. Ako potom možno identifikovať a skonfiškovať teroristické fondy? Ak sa to nedá, tak najľahšou a možno aj jedinou možnosťou ako ich vyhladovať je získať na svoju stranu ich podporovateľov, aby už nemali chuť financovať ich výčiny.
Zdroje informácií: Peter Lilley - Dirty dealing.
