Rachel Carsonová (https://sk.wikipedia.org/wiki/Rachel_Carsonová) bola americkou hrdinkou. Táto odvážna žena začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia upútala pozornosť na škody spôsobené nekontrolovaným používaním pesticídov. V knihe "Silent Spring" (Tichá jar) vysvetlila, ako sa pesticídy akumulujú v potravinovom reťazci a poškodzujú prírodné prostredie. Aj keď sa ju výrobcovia pesticídov snažili vykresliť ako hysterickú ženskú, jej práca bola v roku 1972 potvrdená Prezidentským poradným výborom pre vedu a v roku 1972 EPA prišla k záveru, že vedecké dôkazy postačujú na zákaz používania pesticídu DDT v USA. Boli ale povolené výnimky, vrátane predaja DDT WHO (Svetovej zdravotníckej organizácii) na použitie v krajinách, kde je rozšírená malária a pre použitie na domácej pôde v prípade ohrozenia verejného zdravia.
V roku 2007 bol internet zaplavený tvrdeniami, že Carsonová bola masovou vrahyňou horšou než Hitler. Posmrtne mala krv na rukách. Prečo? Pretože "Tichá jar" viedla k zákazu DDT, bez ktorého milióny Afričanov zomreli na maláriu. Competitive Enterprise Institute, ktorý som už spomínal inde, tentoraz tvrdil, že "Rachel sa mýlila." Aj ďalšie libertariánske think-tanky sa pripojili k žalobe. American Enterprise Institute tvrdil, že DDT bolo "pravdepodobne najhodnotnejšou chemikáliou, aká bola kedy vytvorená na prevenciu nemocí, " no bola zbytočne zakázaná kvôli hystérii vyvolanej Carsonovej vplyvom. Cato Institute tvrdil, že DDT sa vracia. Heartland Institute uverejnil článok na obranu DDT, dielo Bonnera Cohena, ktorý pre Philip Morris v deväťdesiatych rokoch vytvoril organizáciu "EPA Watch."
Prečo ale vyťahovali tridsať rokov starú záležitosť? Démonizovaním Rachel Carsonovej sa obhajcovia voľného neregulovaného trhu snažili presvedčiť ľudí, že tento úspešný prípad vládnej regulácie vlastne nebol úspechom, skôr naopak, že to bol omyl. Potom by mohli posilniť svoje argumenty proti regulácii ako takej.
DDT (ktorého celý chemický názov si netrúfam vysloviť) bolo objavené v roku 1873, no do pozornosti sa dostal až okolo roku 1940, keď ho švajčiarsky chemik Paul Muller re-syntetizoval. Dokázal jeho efektívnosť v boji proti rôznym škodcom vrátane komárov a vší čo viedlo k záveru, že môže byť použitý na zastavenie šírenia smrteľných chorôb, ktoré prenáša hmyz (malária, týfus). Koncom Druhej svetovej vojny sa používal počas bojov v Afrike, Taliansku a v Tichom oceáne.
Po vojne sa používanie DDT rozšírilo najmä v poľnohospodárstve. Oproti dovtedy používaným pesticídom na báze arzénu, bolo z okamžitého hľadiska menej jedovaté a jeho rozprašovanie z lietadiel bolo lacnejšie, než predchádzajúce spôsoby. Každý veril, že DDT je bezpečné.
Biológovia z Americkej služby na ochranu rýb a voľnej prírody, kde pracovala aj Carsonová, začali dostávať množstvo správ o škodách spôsobených na rybách a vtákoch po aplikácii DDT. O nálezoch nikto nevedel, pokým nevyšla kniha "Tichá jar." Nebola to ale kniha len o DDT, ale o nekontrolovanom používaní pesticídov vo všeobecnosti. Upriamenie pozornosti na DDT bolo dôsledkom faktu, že kým sa ostatné pesticídy v prírode rýchlo rozložili, DDT sa dlhodobo a vytrvalo ukladalo v tkanivách zvierat a hmyzu ktoré nezabilo.
Vedci sa zhodli, že "Tichá jar" bola pre environmentalizmus tým, čo bola "Chalúpka strýčka Toma" pre snahy o zrušenie otroctva: bola iskrou ktorá zapálila svedomie verejnosti. Samozrejme, hneď po tom čo vyšla, priemysel pesticídov prešiel do protiútoku. Carsonovú nazvali hysterickou, emocionálne labilnou, obviňovali ju z vymýšľania dôkazov, neadekvátnosti, nevedeckosti; vydavateľom knihy hrozili súdnymi žalobami.
Aby sa overila vedecká opodstatnenosť jej tvrdení, prezident Kennedy požiadal o posúdenie Prezidentský poradný vedecký výbor (PSAC). Dal im neľahkú úlohu: mali porovnať viditeľné okamžité benefity používania pesticídov pri kontrole chorôb a produkcii potravín s nenápadnými, dlhodobými, slabo pochopenými rizikami pre ľudí a prírodu. PSAC prišiel k jednoznačnému záveru: nastal čas na okamžité obmedzenie používania pesticídov. Dôkazy o škodlivosti pre prírodu boli jednoznačné a tieto sa skôr či neskôr, prenesú na ľudí. V roku 1972 - 10 rokov po publikovaní "Tichej jari" a po troch ďalších hodnoteniach na celoštátnej úrovni, EPA zakázala používanie DDT v USA.
Tu sa znovu stretávame so Steve Milloyom (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511594/veda-ci-paveda.html). Nedlho po tom čo sa obul do pasívneho fajčenia, začal vo veľkom šíriť tézu o miliónoch zbytočných úmrtí v dôsledku zákazu DDT. Pokračoval v tom aj po odchode z TASSC a robí to až dodnes. Nedávno prehlásil:
"Bolo by jednoduché zahodiť posledných 43 rokov eko-hystérie spojenej s DDT jednoduchým ´No a čo?´, keby nebolo krvi miliónov ľudí, ktorá tečie z rúk WWF, Greenpeace, Rachel Carson, Environmental Defense Fund a iných pavedeckých oponentov DDT." Milloy je veľmi dobre známy jeho útokmi na všetko, čo sa týka životného prostredia - kyslých dažďov, ozónovej diery, globálneho otepľovania. Dezinformačná kampaň pokračuje ďalej na webe s podporou organizácií, ktoré už boli spomenuté aj v predchádzajúcich príspevkoch. Heslo "Rachel sa mýlila" opakuje dookola krajne konzervatívny rozhlasový šoumen Rush Limbaugh, Competitive Enterprise Institute, American Enterprise Institute. Najhlasnejšie asi Heartland Institute, ktorého hlavným proklamovaným cieľom sú "riešenia sociálnych a ekonomických problémov prostredníctvom riešení voľného trhu." Na svojej webovej stránke tvrdí, že "životy okolo jedného milióna Afričanov, Ázijcov a Latino-američanov ročne by mohli byť zachránené nebyť zákazu DDT, za ktorý môže EPA." Prostredníctvom Heartland firma Philip Morris v roku 1997 distribuovala správu, ktorú si nechala vypracovať. Niekoľko tisíc kópií špeciálnej brožúry, ktorú vytvorila asociácia výrobcov chemikálií Heartland rozoslal štátnym zákonodarcom, ústavným odborníkom a tvorcom verejnej mienky. Jeho funkcionári sa v mene tabakového priemyslu opakovane stretli s členmi Kongresu, organizovali tlačové konferencie "mimo záznam", písali a zverejňovali názorové články (tzv. op-ed), organizovali rozhlasové interview a listy šéfredaktorom.
Philip Morris v roku 1997 daroval 50.000 dolárov Heartland Institute, 200.000 dal TASSC, 125.000 Competitive Enterprise Institute, 100.000 American Enterprise Institute a mnohým ďalším. https://www.industrydocuments.ucsf.edu/tobacco/results/#q=BN%3A2078848138&h=%7B%22hideDuplicates%22%3Atrue%2C%22hideFolders%22%3Atrue%7D&subsite=tobacco&cache=true&count=1
Nedávna akademická štúdia ukázala, že z 56 "environmentálne skeptických" kníh, publikovaných v deväťdesiatych rokoch, 92% malo napojenie na tieto pravicové nadácie a think-tanky.
Veda neustále dokazuje, pre nich nepríjemný fakt, že neobmedzené podnikateľské aktivity spôsobujú skutočné, trvalé a prenikavé škody. Priznať to by ale bolo uznať slabinu kapitalizmu voľného, neregulovaného trhu: skutočnosť, že slobodné podnikanie prináša reálne náklady, ktoré voľný trh nezohľadňuje. Ekonómovia to označujú pojmom "negatívne externality." Negatívne preto, že nie sú užitočné a externé preto, že sú mimo trhového systému. Majú ich na krku ľudia, ktorí nemali žiadny úžitok z ekonomickej aktivity, ktorá ich vyprodukovala. Poškodzovanie ekosystémov pri použití DDT, pasívne fajčenie, ozónová diera, kyslé dažde, globálne otepľovanie majú v tomto ohľade jedno spoločné: sú to všetko zlyhania trhu, ktorý im nemohol zabrániť, ani byť za nich zodpovedný. Bol nutný zásah zo strany štátu. To je dôvod, prečo ideológovia neobmedzeného voľného trhu a starí harcovníci Studenej vojny spojili sily. Akceptovanie faktu, že vedľajšie produkty priemyselnej spoločnosti nezvratne poškodzujú prostredie okolo nás by bolo prijatím skutočnosti, že trh zlyháva. Bolo by to priznaním obmedzení kapitalizmu voľného trhu.
Veda začala ukazovať, že určité slobody, napríklad sloboda znečisťovania, sú neudržateľné. Ani doma deťom nedovolíme len tak robiť okolo seba neporiadok.
Sloboda pre vlkov ozaj znamená smrť pre ovce.
Použité informácie: Oreskes-Conway: Merchants of Doubt.
Internet
p.s.: pre lepšie pochopenie súvislostí, odporúčam čítať moje nedávne príspevky v poradí:
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/510680/fajcenie-skodi-zdraviu.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511063/hviezdne-vojny-a-atomova-zima.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511101/ked-prsi-kyselina.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511288/zla-diera.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511408/fajcime-aj-ked-nefajcime.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511594/veda-ci-paveda.html
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/511411/ddt-a-masove-vrazdenie.html
