Aj podľa jeho najvyššieho šéfa, ktorý je dokázateľne notorickým klamárom, je to "hoax. Verte mi, ľudkovia." Podľa niektorých majú pravdu, podľa väčšiny si mýlia dojmy s pojmami.
Čo s tým?
V prvom rade zmienený senátor si poplietol počasie s klímou. Zatiaľ čo počasie je momentálny stav na rozlohou obmedzenom území, klíma je dlhodobý stav na území rozsiahlom. Väčšinou sa definuje ako priemerné počasie, kedysi za 30 rokov, dnes sa toto časové obdobie zrušilo. V posledných 50 rokoch dochádza k významným zmenám klímy každých približne 10 rokov.
Ani politicky prijateľnejší pojem "klimatická zmena" nie je úplne správny. Väčšinou sa takto prekladá anglický výraz "Climate change". Vyzerá to, akoby sa celosvetovo zmenila klíma jedným spôsobom v rovnakej miere. Dokonca aj tento kompromisný výraz je na niektorých úrovniach štátnej správy v USA de facto zakázaný.
Ignorujúc politickú korektnosť by sa malo rozprávať o klimatických zmenách v dôsledku globálneho otepľovania zapríčineného skleníkovým efektom spôsobeným nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov vznikajúcich v drvivej väčšine negatívnym vplyvom ľudskej činnosti. Punktum.
Súčasťou diskusie sú experti, teda vedci, ktorí sa dlhodobo venujú klimatickým výskumom, viac-menej pravidelne publikujú výsledky svojej činnosti v rešpektovaných vedeckých publikáciách, či periodikách po odbornom posúdení nezávislými expertmi v danej oblasti (tzv. "peer reviewed"). Skeptici sú v princípe všetci vedci už z dôvodu podstaty vedeckého skúmania, ktoré ich vyzýva k dôkladnému preskúmaniu výsledkov vedeckého bádania, vyvádzaniu nových záverov, či zmene tých starých. Popierači, či "denialisti" sú tí, ktorí nehľadiac na vedecké fakty budú stále tvrdiť svoje, či už z dôvodov ideologických, alebo majú hmotný, či iný skrytý záujem.
Na strednej som mal dvoch spolužiakov, ktorí na UPJŠ vyštudovali matematiku. Raz (veľmi dávno) sme sa pri pive bavili o tom, že v rámci štúdia preberali aj matematický dôkaz o tom, že 1+1=2. Bol asi na dve strany formátu A4. To vedia vedci. Skeptik by povedal, že to nemusí byť správne, no nejako by si to overil, alebo by si to dal vysvetliť expertom. Popierač by stále tvrdil, že to nie je pravda. Ak by to nemohol dokázať, tak by si našiel spôsob, ako celý dôkaz spochybniť. A s ním aj celú vedu.
Odkiaľ vôbec môžu klimatológovia získať podklad pre svoje tvrdenia, teda údaje o teplote a zložení ovzdušia, či mora nielen za posledné desaťročia, ale aj tisícročia? Také, ktorými by podporili teórie o ľuďmi spôsobenom skleníkovom efekte? A čo prirodzené vplyvy?
História merania teploty ovzdušia napríklad v takom Anglicku sa začína v polovici sedemnásteho storočia. Od začiatku sedemnásteho storočia už boli k dispozícii merače zostrojené fyzikom Danielom Fahrenheitom. Dnes sa teplota vzduchu či mora v rôznych výškach, či hĺbkach meria na tisíckach miest po celom svete. Prispievajú aj umelé družice Zeme.
To be continued ... https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/514308/dojmy-pojmy-teplo-zima-pocasie-klima-ii.html
