1. Atómy uhlíka existujú vo forme troch izotopov. Uhlík 12, 13 a 14. Uhlík 14, takzvaný rádiouhlík sa vytvára vo vrchnej atmosfére Zeme. Jeho jadro má 6 protónov a 8 neutrónov. Zriedkavejšou formou stabilného, nie rádioaktívneho, uhlíka je uhlík 13. Rastliny v procese fotosyntézy využívajú najbežnejší uhlík 12. Na základe skúmania letokruhov u stromov, či iných zdrojov uhlíka, získaných z organických látok (uhlie, ropa) dokážu vedci zistiť pomer rádioaktívneho a stabilného uhlíka, či pomer uhlíka 13 a 12 a vyvodiť závery o zdrojoch uhlíka v atmosfére v určitom období, zložení či teplote ovzdušia, ďaleko do minulosti. Kombináciou vedomostí z oblasti geológie, biológie, biochémie, pôdoznalectva možno potom vyvinúť proxy dáta.
2. Podobne ako stromy, aj koraly v mori pri svojom raste uskladňujú vo svojom tele informácie o prostredí, v ktorom sa vyvíjajú a takto rok po roku vytvárajú originálny archív informácií o jeho teplote a zložení. Skamenené koraly môžu poskytnúť údaje, ktoré siahajú až niekoľko tisíc rokov do minulosti.
3. Najviac informácií o stave a zložení ovzdušia v minulosti možno získať vŕtaním ľadovcov do veľkej hĺbky. V ľade sú bublinky vzduchu z obdobia, keď sa vytvoril, ktoré poskytujú všetko potrebné pre analýzu. Vŕtanie na ruskej Východo-antarktickej stanici Vostok sa v roku 1985 dostalo do hĺbky vyše dvoch kilometrov a získalo vzorky ľadu, ktorý bol 160.000 rokov starý. V roku 1998 sa dostali až na podkladový ľad v hĺbke 3.623 metrov.
4. Hlavné smery vetrov v zemskej atmosfére roznášajú vlhkosť, rozhodujú koľko z nej ktorá časť Zeme dostane. Menia svoj smer, aj rýchlosť, môžu naznačovať náhle zmeny podnebia. V minulosti to, podľa všetkého, viedlo k zániku civilizácií Akkadu, Mayov, či Vikingov v Grónsku. Vedecký tím Univerzity v Maine, USA preto vŕtal ľad na jednom z hlavných smerov prúdenia vetrov vysoko v Andách. Vzorky, ktoré boli až niekoľko tisíc rokov staré, im umožnili stanoviť množstvo vápnika, sodíka, draslíka, či síry v ovzduší v minulosti.
5. Na niekoľkých miestach sa geologickou činnosťou v moriach vytvorili hlboké studne, nazývané Modré diery (orig. Blue holes). V priebehu vekov sa v nich nazbierali usadeniny, vytvárali vrstvy ktoré sa vŕtajú podobne ako ľadovce, či koraly. Poskytujú údaje siahajúce stovky, či tisícky rokov dozadu o teplote oceánov, o výskyte a sile hurikánov a podobne.
6. CIA pod vedením Roberta Gatesa počas prezidentovania Busha staršieho schválila plán MEDEA, ktorý environmentálnym vedcom umožňoval získať kontrolovaný prístup k prísne tajným informáciám relevantným pre životné prostredie, ktoré boli zozbierané pomocou špionážnych satelitov a iných techník používaných tajnými službami, aby lepšie pochopili klimatickú krízu. Vedcom to napríklad umožnilo prvýkrát zmerať ľadovú pokrývku okolo Severného pólu. Keď vedci študujúci veľryby, získali prístup k tajným sústavám mikrofónov na dne Atlantiku (pôvodne boli určené na sledovanie sovietskych ponoriek), za jeden deň získali viac údajov, než koľko bolo obsiahnutých v celej dovtedy publikovanej literatúre. https://www.theatlantic.com/politics/archive/2015/05/cia-shuts-down-climate-research-program/452502/
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/514389/pociatky-vedy-o-klime.html
Použité info: Mann-Kump: Dire predictions.
Al Gore: Our choice.
M.Maslin: Climate Change. A very short introduction.
Mann: The Hockey Stick and the Climate Wars.
J. Hansen: Storms of my Grandchildren.
https://www.imdb.com/title/tt2963070/?ref_=nv_sr_1?ref_=nv_sr_1
