aj on sa zaangažoval v politickom biznise lebo, pokiaľ vôbec prežije, urobil prvý krok k premene sveta. Hannah Arendt, 1967.
Deň pred inauguráciou Donalda Trumpa sa, okrem nóbl plesov pre členov a a politických operatívcov Republikánskej strany, konal aj DeploraBall - nezávislá párty usporiadaná pre internetových trollov a ulktranacionalistov ktorí o sebe radi tvrdili, že"prememeovali Trumpa do Bieleho domu." Pozvaný bol Milo Yiannopoulos, extravagantná polocelebrita sociálnych sietí, konzervatívny provokatér ktorý sa vyžíval v konfliktoch. Chvíľu sa slnil medzi poradcami v Bielom dome no bol vykopnutý medzi prvými. Zúčastnila sa Cassandra Fairbanksová ktorá pracovala ako politický korešpondent pre agentúru Sputnik, vlastnenú a riadenú ruskou vládou, a mnohé ďalšie hviezdy americkej scény pohybujúce sa značne vpravo medzi internetovými komentátormi, provokatérmi a aktivistami. Nemali žiadnu prepracovanú politickú agendu. Spájala ich spoločná nevraživosť voči všetkému čo zaváňalo mainstreamom. Hromadne rozširovali aj tie najabsurdnejšie konšpiračné teórie, hoaxy, fake news, bielu nadradenosť. Bol medzi nimi aj kráľ amerických konšpirátorov Alex Jones.
Mnohí pozvaní hostia sa len nedávno vymanili z apolitického neznáma, nemali žiadne väzby k Trumpovi či inej poilitickej entite. Osamote každý z nich mohol byť zanedbateľnou persónou, vedľajším produktom divného diania na internete, no spolu mali významný dopad na kampaň v roku 2016 a na formovanie verejnej mienky všeobecne. Mali spoločnú skupinu nepriateľov - Clintonovcov, Bushovcov, globalistov, média hlavného prúdu - no nezhodovali sa na všetkom. Niektorí boli viac antisemitistickí alebo rasistickí než iní. Každý z nich vyjadroval názory ktoré boli politicky také spiatočnícke, morálne odpudivé, alebo tak viditeľne nečestné, že by ich žiadna seriózna novinárska organizácia nikdy nenajala. Aj napriek tomu, v dvadsiatom prvom storočí, nepotrebovali tradičné zamestnanie. Miesto toho mohli mobilizovať a speňažiť stúpencov na internete. Urobili si meno a väčšinou aj slušné živobytie vytváraním toho čo nazývali obsah - podcasty, verejné vystúpenia, virálne meme, ktoré potom preháňali cez všetky možné platformy. Ak by boli zakázaní na jednej, nezomreli by od hladu a ich posolstvo by sa šírilo na ďalších. Niektorí vedeli čosi o politike, iní takmer nič. Jednu schopnosť mali všetci spoločnú: talent na identifikovanie obrazov a fráz, ktoré dokážu získať veľkú odozvu a na ich pretlačenie z okrajových oblastí internetu do mainstreamu. Vedeli, že séria malých víťazstiev s využitím mémov (https://sk.wikipedia.org/wiki/Internetov%C3%BD_m%C3%A9m) im môže získať pôdu vo väčšej informačnej vojne. Ich hlavným cieľom nebolo pomôcť aby sa USA stali dokonalejšou úniou, ale byť katalyzátorom kultúrneho konfliktu. Pokladali za samozrejmé, že staré inštitúcie majú byť spálené do tla a k tomu používali nástroje ktoré mali k dispozícii - hlavne sociálne siete - aby založili toľko požiarov koľko bolo možné. Nemali žiadnu predstavu o tom aká spoločnosť by mala povstať z popola, ani žiadnu snahu si takúto predstavu vypracovať.
Extrémistické organizácie, ktoré mali zakázaný prístup do mainstreamových médií a tak neboli schopné verejne hlásať svoje presvedčenie, boli celé nadšené z možností ktoré im núkal internet, obzvlášť sociálne siete. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch organizácie amerických bielych supremacistov "Stormfront" a "Aryan Brotherhood" vytvorili a udržiavali podporné skupiny na Usenete a Bulletin Board System (BBS). Krajne pravicová British National Party má webovú stránku, ktorá je podľa prieskumov populárnejšia než stránky parlamentných strán. "Blood and Honour" - epicentrum extrémnej neonacistickej hudobnej scény má desiatky verejných stránok na YouTube a uzavreté diskusné fóra (2015). Webstránka "Stormfront" udržiava dlhodobé diskusné fórum, ktoré má takmer 300.000 členov, ktoré si medzi sebou poslali milióny správ. Twitter je obzvlášť populárny medzi neonacistami, ktorí si často dávajú užívateľské mená zahŕňajúce čísla 14 a 88. To prvé odkazuje na "14 slov" (v preklade z angličtiny "musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre biele deti"). Vo väzení ich napísal David Lane, zakladateľ bielej teroristickej skupiny ktorej členovia v roku 1984 zavraždili židovského rozhlasového hlásateľa Alana Berga. Táto fráza si získala novú fanúšikovskú základňu o generáciu neskôr hlavne na YouTube. V roku 2019 Brendon Tarrant zastrelil v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande 51 ľudí a ďalších okolo 50 zranil. Zanechal 74-stránkový manifest vo forme otázok a odpovedí, kde vysvetľoval svoje dôvody. Jedna z otázok znela "Čo chceš?" Jeho odpoveď: "Štrnásť slov."
88 naznačuje ôsme písmeno anglickej abecedy. HH: Heil Hitler.
V roku 2007 sa podporovatelia francúzskej pravicovej nacionalistickej strany "Front National" stali prvou európskou politickou stranou ktorá si založila pobočku vo virtuálnom svete "Second Life" čím vyvolali vlnu protestov od ostatných užívateľov. V tom istom roku ich xenofóbne avatary navštívili virtuálnu mešitu, vrhli sa na virtuálny Korán a postovali tam antisemitské heslá skôr než aktivovali hekerský skript, ktorý automaticky každého z budovy vyhodil. Židovská organizácia za ľudské práva "Simon Wiesenthal Center" odhaduje, že v roku 2013 existovalo 20.000 aktívnych hejtujúcich stránok, skupín na sociálnych sietiach a online diskusných fór. Ich počet rastie každým rokom. Online svet sa stal domovským prístavom pre rasistov a nacionalistov, poskytol politickým extrémistom príležitosť hlásať ich názory, zdieľať myšlienky a verbovať podporovateľov.
Anders Behring Breivik, pravicový extrémista, ktorý v júli 2011 v Nórsku zabil 77 ľudí v deň útoku zverejnil na internete svoj manifest na ktorom pracoval niekoľko rokov: "2083: Európska Deklarácia Nezávislosti," ktorý bol čiastočne popisom jeho militantnej ideológie a čiastočne praktickým manuálom na to, čo on nazýval blížiacou sa rasovou vojnou. Breivik bol osamelý vlk, bez komplicov či spolukonšpirátorov, no mal svoju sieť. Veril, že sociálne médiá, hlavne Facebook, pomôžu "bielemu hnutiu odporu" bojovať proti multikulturalizmu ktorým opovrhoval, preto v priebehu dvoch rokov vytvoril pod dvomi rôznymi účtami na Facebooku širokú virtuálnu komunitu aby sa mohlo spojiť niekoľko tisíc spriaznených extrémistov po celej Európe. V roku 2011 tu mal už tisícky priateľov a prispieval do niekoľkých online blogov. Od októbra 2008 bol tiež registrovaným členom "Stormfront." V júli 2011 jeho komunilkácia prestala, Ráno 22. júla uverejnil na YouTube video v ktorom svojich spolubojovníkov vyzýval, aby sa stali martýrmi. O niekoľko hodín neskôr zaslal svoj manifest na viac než 1.000 adries, ktoré mal od "priateľov" na Facebooku. A potom sa vydal na vražedné orgie.
Veľa ľudí na internete vyvreskuje do sveta nenávisť. Aj keď iba veľmi malé percento uskutoční nejaký násilný čin, nikdy sa nedá s istotou povedať kto z nich to bude. Mnohí z nich, možno väčšina, sú online rešpektovanými členmi nacionalistickej alebo inej krajne pravicovej scény, majú priateľov a podporovateľov z celého sveta. Offline nie sú ničím.
Jeden z nich formuloval dva základné zákony fungovania sociálnych sietí: 1. Konflikt znamená pozornosť, 2. Pozornosť znamená vplyv.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/549090/extremne-nebezpecne-extremy-2.html
Zdroj informácií: Jamie Bartlett - The Dark Net.
Martin Moore - Democracy Hacked.
Roger McNamee - Zucked
Christopher Wylie - Mindf*ck.
Clint Watts - Messing with the Enemy.
Andrew Marantz - Antisocial.
