F(aceboo)k you! 2.

Asi nikoho neprekvapí tvrdenie, že veľké spoločnosti by sa mali jednoznačne zameriavať na rast. O tom je kapitalizmus.

Písmo: A^- | A⁺

Nikto však neočakával mieru, do akej mali technologické giganty dovolené za účelom jeho udržania, či aj urýchlenia, uplatňovať kroky na potláčanie reálnej alebo aj len možnej konkurencie.

Facebook využíval svoju veľkosť a dosah na potláčanie konkurencie, čo sa ukázalo napríklad po tom, ako britskí zákonodarcovia v zime 2018 zverejnili veľké množstvo emailov vedenia firmy z rokov 2012 až 2015.

S tým ako sieť narastala sa Facebook stal firmou s monopolnou mocou. Predstavoval platformu, ktorú ľudia potrebovali, ak sa chceli dostať k určitej cieľovej skupine. Mohol preto požadovať takmer čokoľvek od tých, ktorí potrebovali jeho sieť, hlavne dáta, aby rozvíjali svoj vlastný biznis. Takisto mohol Facebook komukoľvek, z akéhokoľvek dôvodu, odmietnuť prístup k tomu obrovskému množstvu užívateľských údajov, čo bol jediný dôvod, prečo chceli firmy byť na Facebooku prítomné. Zverejnené emaily odhalili, že firmy ktoré neboli považované za konkurenciu facebooku (Airbnb, Lyft, Netflix), dostali prednostný prístup k dátam, zatiaľ čo tým ktoré boli pokladané za konkurentov, bol prístup odmietnutý, alebo boli zo siete úplne vylúčené (Vine).

Facebook je veľkým hriešnikom aj v oblasi ochrany súkromia užívateľov. Podmienky používania webových stránok sú skôr zmluvami, ktoré podriaďujú naše práva vlastníkovi služby, než dohodou o ochrane našich osobných údajov. Ľudia ich v drvivej väčšine ani nečítajú, pretože sú väčšinou siahodlhé, písané mikroskopickým písmom a aj preto, lebo vedia, že ich aj tak nemôžu ani najmenej zmeniť. Jednoducho mechanicky klikajú na "Súhlasím" pri políčku s podmienkami poskytovania služby. Priznám sa, robím to aj ja. Niekedy je tam zahrnutá aj klauzula "jednostrannej modifikácie", ktorá im umožňuje vykonať kedykoľvek neskôr zmeny v zmluve bez toho, aby o nich informovali dotknutú osobu.

Facebook, aj ďalšie podobné firmy, pravidelne skúšajú, čo si môžu v oblasti online súkromia dovoliť, často sú prichytené pri klamstve o tom čo v skutočnosti robia a k udeleným pokutám pristupujú ako k nevyhnutným triviálnym vedľajším nákladom podnikania. (https://thewire.in/tech/how-much-facebook-has-to-pay-in-fines-and-settlements-this-year).

Pri jednom takom dojednaní a žiadosti o nápravu, Facebook sľúbil a nedodržal:

- užívateľom povedal, že môžu obmedziť zdieľanie svojich údajov len na obmedzený okruh, napríklad voľbou zdieľania len pre priateľov. V skutočnosti táto voľba nezabránila, aby ich informácia bola zdieľané aplikáciami tretích strán, ktoré používali ich priatelia.

- Facebook mal program "overené apky" a tvrdil, že certifikoval bezpečnosť zúčastnených apiek. Neurobil to.

- sľúbil užívateľom, že nebude zdieľať ich osobné údaje s objednávateľmi reklamy. Zdieľal.

- tvrdil, že keď užívatelia deaktivujú, či zmažú svoj účet, ich fotografie a videá nebudú dostupné. Nebola to pravda.

- tvrdil, že je v súlade s Americko-európskou dohodou, ktorá riadi prenos dát medzi USA a Európskou Úniou. Nebol.

Finančné postihy proti Facebooku za tieto prečiny boli minimálne. Zodpovedali jeho príjmu za niekoľko hodín.

Stalo sa akousi tradíciou, známou a tolerovanou, že Facebook veselo porušuje nariadenia, predpisy, pravidlá a zákony, je pristihnutý, na jednanie pošle svojich predstaviteľov, tí si nasypú obrazný popol na hlavu, dušujú sa ako im je to ľúto, sľúbia nápravu ku ktorej väčšinou nikdy nedôjde, zaplatia pokutu vo výške, ktorá im je na smiech a všetko sa znova recykluje.