Ako takí niekedy prijmeme myšlienku ktorú nám ponúka platforma alebo jej iní užívatelia. Výskum ukázal, že ľudia, ktorí akceptujú jednu konšpiračnú teóriu s vysokou pravdepodobnosťou prijmu aj ďalšiu. A Facebook im promptne ponúkne členstvo v skupine, ktorá sa konšpiráciami zaoberá. To isté platí aj o dezinformáciách ktorých cieľom je vyvolať pobúrenie.
Zodpovední ľudia vo Facebooku žijú vo vlastnej preferenčnej bubline. Sú presvedčení o vznešenosti ich poslania, odmietajú preto akúkoľvek kritiku. Na každý problém odpovedajú prístupom, ktorý ho v podstate spôsobil: viac umelej inteligencie, viac kódovania, viac dočasných opráv. Dokým Facebook vidí neprerušovaný rast svojej hodnoty, nestará sa o nič iné. Roger McNamee verí, že je ešte možné napraviť fakt, že "To, čo sa stalo Facebooku, je ten najžalostnejší prípad firmy zaslepenej vlastným úspechom aký som kedy videl." Christopher Wylie, ktorý odhalil škandál s firmou Cambridge Analytica (bude o ňom reč niekedy neskôr) a jej podiel na ovplyvňovaní amerických volieb a referenda o Brexite v roku 2016 v spolupráci s Facebookom, vo svojej knihe, okrem iného, uvádza:
"24. júla 2019 Federálna Obchodná Komisia USA (FTC) udelila firme Facebook civilnú pokutu v rekordnej výške 5 miliárd dolárov, ten istý deň sa pridala aj Komisia pre Cenné Papiere a Burzu (SEC) pokutou vo výške 100 miliónov. Regulačné orgány zistili nielen, že Facebook zlyhal pri ochrane súkromia užívateľov, firma zavádzala novinárov a verejnosť nepravdivými vyhláseniami o tom, že nemá žiadne dôkazy o vlastnom previnení, keď ich v skutočnosti mala. Investori to, na počudovanie, vnímali ako dobrú správu. Hodnota akcií Facebooku sa zvýšila o 3,6 %, čo je uznaním skutočnosti, že ani zákon nedokáže zastaviť rast týchto technologických gigantov. Náš systém je narušený, naše zákony nefungujú, naši regulátori sú slabí, naša vláda nerozumie čo sa deje a naša technológia si uzurpuje našu demokraciu."
Väčšina vrcholných predstaviteľov podnikateľských subjektov súhlasí s názorom, že spoločnosť má právo obmedziť ekonomickú slobodu v záujme verejného dobra, problémom ostáva napätie medzi slobodou podnikania a právami spoločností. Väčšina veľkých firiem vo vyspelých krajinách platí profesionálnych lobystov aby chránili ich záujmy v očiach verejnosti a v zákutiach vládnych orgánov. V kapitalizme by mala existovať symbióza medzi vládou a podnikateľskou sférou. Tá je závislá na vláde zákona, obzvlášť na zákonoch na ochranu majetku. Je závislá na tom, aby vláda stanovila pravidlá a vymáhala ich. Hlavným problémom v demokracii je odpoveď na otázku kto by mal byť účastný na ich stanovovaní. V USA sú zákony na úrovni federálnej, no mnohé štáty zaviedli do praxe zákony a regulácie, ktorí plátali diery v nich. Vzhľadom na internetové platformy je najväčšou dierou v zákonoch ochrana súkromia. Neexistuje federálny zákon ktorý by ho reguloval, preto nastúpili mnohé štáty ktoré zákony a regulácie na ochranu súkromia svojich občanov zaviedli vo vlastnej réžii.
Po dlhom období vládnej deregulácie v USA si dnes iba máloktorí z vodcov biznisu majú skúsenosti s iným prístupom. Len niektorí si dokážu predstaviť, že regulácie môžu v spoločnosti zohrať konštruktívnu úlohu vybalancovaním záujmov más a tých, ktorí sú bohatí a vplyvní. Po čase sa niektoré regulácie stanú zastaranými, no prístup v štýle, že "vláde je problém" prehliada dôležitosť stanovenia rozumných pravidiel a ich nestranného vymáhania pre úspech kapitalizmu. Dnešné platformy vznikli v čase, keď USA prijali dereguláciu ako základnú ekonomickú filozofiu. Fráza "regulácia ničí pracovné príležitosti" priniesla vznik supermocností v politickej sfére, utlmenie diskusie a mnohých priviedla k tomu, že zabudli kvôli čomu regulácie vôbec existujú. Žiadna vláda, ani vládna agentúra nevytvára regulácie s cieľom zničiť pracovné príležitosti. Robia ich preto, aby ochraňovali zamestnancov, zákazníkov, prírodu, alebo spoločnosť ako takú. Správanie firiem technologických odvetví bolo po desaťročia relatívne neškodné, preto si málokto zo zákonodarcov dokázal predstaviť nejakú hrozbu. Sústredili sa na odvetvia, ktoré mali za sebou históriu porušovania pravidiel a zlého prístupu k spoločnosti. Sústredili sa na škody ktoré mohli vidieť.
Spotrebitelia očakávajú, že za svoje peniaze dostanú výrobky a služby primeranej hodnoty, nehľadajú v oblasti biznisu morálne vodcovstvo. Očakávajú, že firmy použijú všetky dostupné prostriedky v snahe o dosiahnutie čo najväčšieho zisku. Ak im konanie firiem spôsobí škodu, nahnevajú sa, no väčšina cíti bezmocnosť zoči-voči bohatstvu a moci. Cítia, že pre mocných platia iné pravidlá, než pre nich, čo bolo v praxi veľakrát dokázané. Existujú ale hranice toho, čo si firmy môžu beztrestne dovoliť. Aj bohatí a vplyvní čelia zákonným a regulačným dôsledkom keď svojim konaním zašli príliš ďaleko.
Pohodlie a spojenie na Facebooku možno nemajú viditeľnú cenovku ako tovary v bežnom obchode, no nie sú zadarmo. Cena je podstatná, no neviditeľná pokým sa niečo nepokazí, čo sa Facebooku stávalo s alarmujúcou frekvenciou už od jeho založenia v roku 2004. Nedbanlivé zdieľanie osobných údajov je hrozné, no smeruje k väčšiemu problému: dátami užívateľov je kŕmená umelá inteligencia ktorej cieľom je manipulovať pozornosť a správanie užívateľov bez toho, aby o tom vedeli, či súhlasili s tým. Prístup Facebooku, ktorý umožňuje aplikáciám tretích strán aby získali zoznamy priateľov a údaj o nich, tolerancia prejavov nenávisti, ochota spolupracovať s autoritatívnymi režimami, pokusy zakryť svoj podiel na manipulácií volieb a referend, to všetko sú symptómy firmy, ktorá uprednostňuje údaje o raste pred všetkými inými faktormi.
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/548267/facebook-you-6.html
Zdroj informácií: Roger McNamee - Zucked.
Christopher Wylie - Mindf*ck.
Britanny Kaiser - Targeted.
