Na povrchu pokračoval ZSSR v diplomatických kontaktoch a spolupráci na dvojstrannej medzištátnej úrovni, no rovnaké, niekedy aj väčšie, množstvo energie venoval dvom iným spôsobom presadzovania vplyvu. Prvým bolo vytváranie a podpora politických strán presadzujúcich komunistickú agendu v západných krajinách. Ich vlády, ak chceli zachovať základný demokratický princíp slobody prejavu, nemohli nič namietať ak nechceli dospieť k nedemokratickým epizódam, ako bol McCarthyizmus v USA po roku 1950.
Druhým spôsobom bolo identifikovanie individuálnych občanov západných krajín, ktorí boli vhodní na manipuláciu a ovplyvňovanie na dosiahnutie sovietskych cieľov. Západniari poháňaní túžbou po sláve a bohatstve boli najprv vytipovaní a následne kontaktovaní agentmi KGB. Sovietski stratégovia nazývali takýchto nadšených, nič netušiacich nadšencov "užitočnými idiotmi." Tento pojem ako prví použili poľskí agenti, keď opisovali ruských nihilistov v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, ktorí im poslúžili ako "užitoční idioti a hlúpi nadšenci." Užitočný idiot, ak bol poháňaný vlastným egom, poskytoval lacný spôsob na ovplyvnenie demokratických spoločností na úrovni radových voličov.
Sovieti pre ovplyvnenie cieľových skupín zručne miešali tri vrstvy správ. Ich noviny poskytovali základ komunistického ovplyvňovania, šíriaci stranícku líniu Kremľa spolu so strategickými lžami. Spolu s inými štátom vlastnenými či podporovanými médiami tvorili takzvanú "bielu propagandu". Jej "sivú" časť tvorili Sovietmi založené zahraničné noviny, časopisy a rozhlasové a televízne stanice. Tieto napoly skryté snahy o ovplyvňovanie zvýrazňovali bielu propagandu, manipulovali fakty, aby ďalej šírili prehnané klamstvá a fabrikovali lokálne príbehy na očierňovanie Američanov a propagovali sovietsku politiku a prax v zahraničí. Je treba poznamenať, že často si ani nemuseli príliš vymýšľať a bežná prax amerického života im výrazne nahrávala. Lokálna sivá propaganda potom vytvárala zdanie domácej autenticity.
Nakoniec tu bola "čierna" propaganda: tajné akcie agentov KGB, pri ktorých rozširovali falošné príbehy budiace zdanie, že pochádzajú z miestneho zdroja a sú teda legitímne. Poháňali ju dva kľúčové elementy - provokatéri a falzifikáty. Falošné interné memorandá vlády USA, údajné listy pripisované CIA či falošné tajné dokumenty ľahko našli cestu do sympatizujúcich médií. Synchronizované a opakované šírenie správ potom viedlo k tomu, že im bolo ťažko neveriť, hlavne pri absencii silnej protiaktivity na strane Západu.
Američanmi podporované prostriedky, napríklad Hlas Ameriky, propagovali slobodu prejavu, demokratické vládnutie, slobodné voľby a uvádzali relácie, ktoré mali vyvolať dobré pocity z americkej výnimočnosti. Na druhej strane sovietsky prístup bol viac negatívny, antagonistický, využívajúci široký rozsah práv točiacich sa okolo štyroch hlavných tém:
1. Politické správy, ktoré sa snažili poškvrniť reputáciu politických protivníkov Sovietskeho zväzu alebo podkopať demokratické inštitúcie obvinením z korupcie či nekompetentnosti. Opäť je treba priznať, že niekedy si ani nemuseli príliš vymýšľať.
2. spoločenské komentáre uvádzané spolu s politickými témami, podporujúce rasové, náboženské a sociálnoekonomické rozpory medzi americkými voličmi
3. Finančná propaganda sa snažila podkopať podporu pre trhovú ekonomiku zväčšovaním obáv z celosvetového kolapsu trhov, nerovnosti v oblasti bohatstva alebo imperializmu. Takmer im to vyšlo.
4. Nadovšetko sa sovieti snažili zasiať do myslí svojho západného publika strach, ktorý viac než akákoľvek iná ľudská emócia znižuje schopnosť človeka odlišovať fakty od fikcie, čo pomáha ľahšie presvedčiť o klamstve.
Mediálna kampaň v oblasti aktívnych opatrení potom vo všeobecnosti používala tri jednoduché prísady na vytvorenie zničujúcej propagandy, ktoré súčasne Kremľu poskytovali možnosti vierohodného popretia: klamstvá pochádzajúce z anonymných zdrojov v zmesi s pravdivými informáciami rozširované informačnými proxy, možno nezávislými, kanálmi.
Ak vyššie zameníme označenie ZSSR či sovietsky za Rusko a ruský, dostaneme sa do súčasnosti.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/554249/z-ruska-s-lajkom-aktivne-opatrenia-v-praxi-2.html
Zdroj informácií: Clint Watts - Messing with the Enemy.
