A sme na paralelnom, "čiernom" webe. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, adresy sa často menia. Na pomoc návštevníkom sú tu indexové stránky, ktoré uvádzajú momentálne aktuálne adresy všetkých stránok. V roku 2013 sa najznámejšie z týchto indexových stránok nazvali Hidden Wiki. Vyzerá to podobne ako klasická Wikipédia a obsahuje desiatky najpopulárnejších stránok tohto paralelného internetu: Wikileaks cache, necenzúrované blogy, diskusné fóra hackerov a podobne. A stránky s detskou pornografiou.
Jamie Bartlett, britský novinár a spisovateľ venujúci sa hlavne sociálnym sietiam, tvrdí, že po otvorení browseru TOR je možné dostať sa na stránky s detským pornom tromi klikmi...
Je možné, v dnešnej dobe anonymity na webe zastaviť tých, ktorí toto svinstvo produkujú, alebo pozerajú? Sú to, chvalabohu, nezákonné činnosti, no nebolo to vždy tak.
V období takzvanej sexuálnej voľnosti koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa detská pornografia predávala otvorene v predajniach s tlačou, hlavne v Škandinávii a niektorých štátoch USA. Koncom sedemdesiatych rokov začali mnohé vlády schvaľovať tvrdšie zákony a koncom rokov osemdesiatych ju bolo už ťažko niekde nájsť. Americké úrady pre boj so zločinnosťou považovali tento problém viac menej za vec pod kontrolou. V roku 1990 sa odhadovalo, že v obehu je okolo 7.000 známych fotografií. Príchod internetu zmenil všetko.
V roku 1993 sa operácia "Long Arm" zamerala na dva elektronické konferenčné systémy (BBS) ktoré ponúkali platený prístup k stovkám ilegálnych fotografií. Anonymné skupiny na Usenete rozširovali detské porno koncom toho istého desaťročia. V roku 1996 členovia skupiny "Orchid Club" zneužívajúcej deti toto zneužívanie šírili v priamom prenose prostredníctvom digitálnych kamier pripojených priamo k počítačom - v USA, Fínsku, Kanade, Austrálii a Veľkej Británii.
O dva roky neskôr polícia odhalila "Wonderland Club", ktorého členmi boli stovky ľudí z viac než tridsiatich krajín. Používali premyslený šifrovací systém na tajnú výmenu fotografií cez net. Začali vznikať nové centrá.
Hneď po roku 2000 neslávne známa stránka "Lolita City" pôvodom z Ukrajiny zaplavila internet viac než pol miliónom fotografií. Bola zlikvidovaná v roku 2004, dvaja jej lídri boli zatknutí a potom hneď prepustení.
V roku 2011 súdne orgány v USA odovzdali Národnému centru pre zmiznuté a zneužívané deti viac než 22 miliónov fotografií a videí s detskou pornografiou. Medzi rokmi 2006 a 2009 americké Ministestvo spravodlivosti zaznamenalo 20 miliónov jedinečných IP adries, ktoré zdieľali detskú pornografiu pomocou "P2P" softvéru.
Vzhľadom k tomuto rozsahu nie je prekvapujúce, že neexistuje nič také ako typický konzument detskej pornografie. Všeobecným trendom je, že takmer všetci sú to muži, často s dobrým vzdelaním, so všetkých oblastí života. Tri kliky ich delia od porušenia zákona a doživotného zápisu v registri pedofilov.
p.s.: Ak sa vám chce vracať, kľudne choďte. Ja už som bol. (Nie naozaj, je to len užitočný a výstižný citát z filmu "Jadro")
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/548588/fuj-internet-3-ked-ide-o-zivot.html
Zdroj informácií: Jamie Bartlett - The Dark Net.
https://www.nspcc.org.uk/about-us/news-opinion/2020/child-sexual-offences-rise/
