Klíma - politika a ekonomika.

Tak sa zdá, že politici, aj keď náhodou postrelia svojho priateľa ako kedysi bývalý viceprezident USA Dick Cheney, urobia čokoľvek, aby medzi sebou a zodpovednosťou vybudovali mnoho medzistupňov, kde pôjde všetko do stratena.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

Anglický, ale aj slovenský jazyk majú na to pomôcku v podobe pasív: ropa sa ťaží, nafta sa vyrába, spaľuje sa v motoroch, klíma sa mení, niečí život bol zničený počas prírodnej katastrofy. Samo sa to urobilo, samo sa to po... To nie ja, to samo. Alebo to nie ja, to Samo (sorry synak). Kľúčovým faktorom pre určenie zodpovednosti je úmysel. Nikto nechcel aby došlo ku klimatickej zmene. Nikto ňou nechcel nikomu ublížiť.

Ale to je minulosť. Je oveľa ťažšie presviedčať o vlastnej nevinnosti, keď človek vie, že jeho skutky páchajú škodu, či ubližujú. Ak sa klimatické zmeny stanú úmyselne škodlivými len vtedy, keď ľudia vedia, že ich spôsobujú, budeme prekvapení ak zistíme, že väčšina ľudí urobí čokoľvek aby sa o nich dozvedela, alebo aby akceptovala ich existenciu? Diskusie o zodpovednosti za klimatické zmeny sú často o hľadaní viny. Svet pritom nepotrebuje hľadať koho obviniť, ale riešiteľov problému. No ak chceme byť tými riešiteľmi, musíme najprv určiť kde presne je problém ukrytý. Musíme sa zhodnúť na tom, kto a kde urobí zmeny. Každý zastáva princíp férovosti, no férovosť definuje v pojmoch vlastného záujmu.

Nepomôžu moralizujúce heslá, ale tlak rovesníkov, komunikujúci ktorým sa dôveruje, spoločenské normy a lojalita k spoločnosti, k deťom, k budúcnosti.

A pritom... po rozmachu ochranárskeho hnutia v USA v šesťdesiatych rokoch, už v roku 1970 republikánsky prezident Richard Nixon založil EPA - agentúru USA na ochranu životného prostredia, ešte predtým, v roku 1963 bol schválený zákon o ochrane ovzdušia, v roku 1972 zákon o čistote vody, 1973 zákon o ochrane ohrozených druhov atak ďalej.

Počas prezidentovania demokratického prezidenta Jima Cartera koncom sedemdesiatych rokov boli na streche Bieleho domu umiestnené slnečné kolektory. Jeho nástupca - Ronald Reagan ich dal odstrániť; jeden z nich má dnes vo svojom firemnom múzeu bohatý čínsky výrobca slnečných kolektorov.

Prezident Carter a slnečné panely na streche Bieleho domu.

V roku 1989 predniesla vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcher, konzervatívna zástankyňa voľného trhu a širokej privatizácie, na valnom zhromaždené OSN prejav, v ktorom ako prvý zo svetových lídrov zmienila klimatické zmeny a zobrala ich vážne (mimochodom, nebola ako väčšina politikov študovanou právničkou, či ekonómkou, ale vyštudovanou vedkyňou v odbore chémie).

V roku 1990 vtedajší americký prezident George Bush starší, tvrdý republikán, predniesol na Univerzite Georgetown prejav v ktorom povedal, že "všetci vieme, že ľudská činnosť mení atmosféru doteraz nevídanými a neočakávanými spôsobmi."

Potom odhodlane vyhlásil, že sa hovorí o skleníkovom efekte (greenhouse effect), no efekt Bieleho domu (White House effect) je silnejší. V nasledujúcich rokoch ostalo len pri slovách. Väčšinou ani to nie. Takmer všetky organizácie, či projekty, ktoré majú niečo spoločné so životným prostredím mali skresaný rozpočet a tým pádom aj počet zamestnancov.

V roku 2002 do tlače uniklo memorandum popredného republikánskeho konzultanta Franka Luntza, v ktorom varoval, že strana už takmer prehrala boj o komunikáciu v oblasti životného prostredia a urgoval politikov, aby znásobili snahu o popretie vedeckého konsenzu v oblasti globálneho otepľovania. Uviedol: "Ak by verejnosť mala uveriť, že sú vedecké záležitosti už jasné, jej pohľad na globálne otepľovanie by sa podľa toho zmenil. Musíte ďalej presadzovať ako primárnu záležitosť v tejto debate nedostatok vedeckej istoty." (http://aireform.com/resources/archive-2002-memorandum-to-bush-white-house-by-gop-consultant-frank-luntz-17p/ )

Rozpočet EPA na rok 2017.

Zamestnanosť v EPA.

Jedným z dôvodov, veľmi názorným, aj keď len špičkou ľadovca boli magnáti z prostredia biznisu fosílnych palív, najsilnejší z nich bratia Kochovi. Od sedemdesiatych rokov sa stali kolosálnou politickou silou na americkej politickej scéne. Vyše sto miliónov dolárov poskytli na založenie a rast ultra konzervatívnej Tea Party a na posilnenie Republikánskej strany. Vybudovali vplyvnú sieť darcov, ktorú spojili so svojimi ideálmi libertarianizmu a neregulovaného slobodného trhu, nízkych daní a minimálneho vplyvu vlády. Štedro financovali všetky iniciatívy, ktorých cieľom bolo podmínovať klimatickú vedu a vehementne bránili vláde prijať akékoľvek opatrenia ohľadom klimatických zmien, ktoré by ohrozili zisky priemyslu fosílnych palív.

A potom sa stalo toto:

Nevedomosť má svoje výhody, takisto ako znalosti majú svoje nevýhody. Vedomosti robia život chaotickejším, komplikovanejším. Sťažujú snahu človeka, ktoré chce svet zúžiť na svetonázor, či ideológiu. Príkladom Trumpovej snahy nevedieť je malý program na ministerstve energetiky: ARPA-E (Advanced Research Project Agency -Energy). Vznikol počas prezidentovania Georgea W. Busha ako energetický ekvivalent DARPA, výskumného grantového programu ministerstva obrany USA, ktorý svojho času financoval vytvorenie GPS, Internetu, či Kevlarového vlákna. Ročný rozpočet mal iba vo výške 300 miliónov dolárov, ktoré slúžili na financovanie vysoko rizikového a vysoko výnosového výskumu v oblasti energetiky. Takého, na aký by sa súkromný sektor nikdy nepodujal. Dostalo sa mu pochvaly za vysokú efektívnosť od špičkových predstaviteľov biznisu, vrátane Billa Gatesa. Trumpov prvý rozpočet pre Ministerstvo energetiky program úplne eliminoval. Zrušilo sa financovanie národných výskumných laboratórií s následnou šancou prepustenia 6.000 ľudí. Eliminoval sa výskum klimatických zmien. Na polovicu sa zmenšila podpora úsilia o zabezpečenie rozvodnej energetickej siete pre pred útokom, či prírodnou katastrofou.

Ministerstvo poľnohospodárstva USA má obrovský rozpočet vo výške okolo 164 miliárd dolárov ročne. Na starosti má okolo 78 miliónov hektárov lesov a lúk vo vlastníctve vlády, je poverené inšpekciou takmer všetkých zvierat, ktoré Američania jedia, zahŕňa obrovský výskumný program, množstvo lietadiel na hasenie požiarov a vlastnú banku. Po prezidentských voľbách v roku 2016 jeho zamestnanci pripravili mítingy na informovanie novo prichádzajúcich ľudí. Písaný materiál mal 13 zväzkov s obsahom dohromady 2.300 strán. Prvé dva dni po voľbách sa nikto neukázal, ani prvý týždeň. Dva týždne po voľbách sa na hodinu ukázal človek, ktorý mal viesť preberajúci tím. Viac než mesiac po voľbách sa ukázal "tím" v zložení jedného človeka, ktorý pochádzal z organizácie financovanej jedným z Trumpových podporovateľov, ktorej cieľom bolo brániť právo poľovať, chytať ryby, jesť mäso a vlastniť zvieratá. Nakoniec boli do funkcií, ktoré vynášali takmer 80.000 dolárov ročne dosadení diaľkový vodič nákladiakov, úradník z AT&T, kontrolór meračov z plynárenskej firmy, správca vidieckeho klubu, majiteľ firmy na voňavé sviečky a podobne. Jediná kvalifikácia, ktorá im bola spoločná, bola lojalita Donaldovi Trumpovi. (https://www.politico.com/story/2017/09/21/trump-agriculture-department-usda-campaign-workers-242951) Oddelenie výskumu na ministerstve sa musí vysporiadať s účinkami otepľovania, stanovovaním štandardov potravín, napríklad aj stravy pre školské deti, výskumami zlepšuje možnosti farmárov vyrovnať sa s následkami zmeny prostredia. Trump tam poslal ľudí vo veku niečo vyše 20 rokov, ktorí nemali vedomosti, ani záujem zaoberať sa problémami amerického vidieka a už vôbec nie klimatickými zmenami.

Do vedenia NOAA bol vymenovaný Barry Myers, zakladateľ prvej ziskovo orientovanej spoločnosti v oblasti počasia. Webová stránka NOAA mala link na ktorom si každý mohol bezplatne pozrieť predpoveď počasia. Myers ho zrušil a spoplatnil. Samozrejme, cez vlastnú firmu. Za administrátora EPA bol najprv vymenovaný Scott Pruitt, právnik a lobista, ktorý vehementne bojoval proti environmentálnej regulácii, proti aktivitám EPA (!). Po škandále ho v júli 2018 nahradil Andrew Wheeler, bývalý lobista za záujmy uhoľného priemyslu a ako právny poradca senátora Jamesa Inhofea (!!!), ktorý do Senátu priniesol snehovú guľu, aby dokázal, že globálne otepľovanie je nezmysel.

Akceptácia klimatických zmien ako skutočnosti má len málo spoločné s vedou, zato všetko spoločné s politikou. Zmeny klímy spochybňujú neo liberálny názor, ktorý je tak drahý hlavnému prúdu ekonómov a politikov, nielen v anglo-americkom svete. Poukazuje totiž na základné zlyhanie trhového mechanizmu a požaduje od vlád spoločný postup pri regulácii priemyslu a biznisu. Jednou z najväčších irónií klimatických zmien je fakt, že tí istí politici, ktorí ich popierajú kvôli hodnotám voľného trhu, sú tí istí, ktorí sú najšťastnejší, keď môžu odsúhlasiť 500 miliárd dolárov ročne na dotácie pre priemysel fosílnych palív.

Celosvetové dotácie fosílnych palív.

V roku 2006 bola vydaná takzvaná Sternova správa (http://www.lse.ac.uk/GranthamInstitute/publication/the-economics-of-climate-change-the-stern-review/), ktorej hlavnými závermi boli:

- ešte stále je čas zabrániť najhorším dopadom klimatických zmien.

- klimatické zmeny môžu mať veľmi vážny dopad na rast a rozvoj.

- náklady na stabilizáciu klímy budú značné, ale zvládnuteľné. Otáľanie bude drahšie.

- akciu voči klimatickej zmene musia podniknúť všetky krajiny.

- existuje veľa možností na zníženie emisií.

- klimatické zmeny si vyžadujú spoluprácu na medzinárodnej úrovni.

V roku 2009 vydal Medzinárodný Inštitút pre Životné Prostredie a Rozvoj správu "Odhad nákladov na adaptáciu na klimatické zmeny," kde sa uvádza:

"Čistá prítomná hodnota dopadov klimatických zmien pri emisiách podobných dnešným je 1.240 biliónov dolárov bez adaptácie, no iba 890 biliónov s adaptáciou. Pri agresívnom postupe a udržaní koncentrácie CO2 na úrovni 450 ppm by bola čistá súčasná hodnota dopadov 450 biliónov, alebo 275 s adaptáciou. Súčasná čistá hodnota nákladov na udržanie tejto úrovne by bola iba okolo 110 biliónov dolárov. Na každý dolár vynaložený na zníženie emisií by sa ušetrilo 6 dolárov nákladov budúcich dopadov klimatických zmien."