Môžu ich na každom kroku opakovať či retweetovať, nemôžu si však na ne uplatňovať "autorské práva." Tie patria iným. Väčšina tvrdení nového konšpiratizmu pochádza od podnikateľov v tejto oblasti, ambicióznych ľudí, ktorí fabrikujú a dávajú do obehu konšpirácie kvôli peniazom, postaveniu celebrity a vplyvu.
Napríklad taký krajne pravicový americký rozhlasový komentátor a konšpiratista Alex Jones, veľký obľúbenec Donalda Trumpa. Preňho je to lukratívny biznis, preto uvádza do života konšpirácie, o ktorých očakáva, že budú populárne. Jeho oblasťou podnikania je zábava: snaží sa, aby jeho naratívy boli vzrušujúce a presvedčivé. Chce však aj politický vplyv. Chce, aby publikum pokladalo jeho tvrdenia za dostatočne pravdivé na to, aby stáli za zdieľanie a online opakovanie ako forma účasti na ovplyvňovaní politiky. Z času na čas je však pod tlakom nútený priznať, že niektoré z jeho tvrdení sú úplné výmysly. Nespočetne krát bol žalovaný, vrátane rodinami obetí strašnej školskej masakry na Sandy Hook v roku 2012, keď rozširoval tvrdenie, že streľba bola len naaranžovaná a žialiaci rodičia boli len hercami, najatými aby predstierali smútok a stratu. Ani to, že bol súdne prinútený stiahnuť niektoré zo svojich tvrdení ako nepravdivé, nezabránilo mu v šírení ďalších.
Alebo taká Stefanie MacWilliams, jedna z hlavných propagátorov Pizzagate konšpirácie. Pripúšťa, že sa nesnaží o stopercentnú pravdivosť svojich tvrdení. Podľa nej krása internetu spočíva v tom, že ľudia môžu hromadne dospieť k pravde.Otázka či je konšpirácia Pizzagate pravdivá, je pre ňu otvorenou. Vyšetrovanie vedené konšpiratistami naďalej prebieha. Podobného rázu je aj tvrdenie, že študenti, ktorí prežili ďalšie zo strieľaní na amerických školách a ktorí sa verejne pripojili k požiadavke zavedenia kontroly strelných zbraní, neboli skutočnými študentmi. Buď boli nastrčenými agentmi FBI, ktorí mali chrániť FBI pred obvinením zo zlyhania alebo, tradične, nastrčení herci, ktorí mali vo verejnosti prebudiť hnev proti zbraniam. Cieľom nového konšpiratizmu teda nie je dokázať, že to neboli študenti, ale vytvoriť možnosť, že neboli tým, kým tvrdili.
Tieto obvinenia sa dostávajú k širokému publiku.Neobjavujú sa iba na stránkach, ako je tá Jonesova alebo v temných zákutiach webu, ale aj v mainstreamových pravicových médiách. Rozširoval ich aj asi najpopulárnejší pravicový rozhlasový komentátor Rush Limbaugh alebo napríklad aj bývalý kongresman za štát Georgia Jack Kingston, ktorý sa v typicky novo konšpiratívnom štýle "iba pýta": "Ozaj, ozaj si myslíte, že skupina 17-ročných detí môže sama osebe zorganizovať celoštátny míting?"
Podnikatelia s konšpiráciami si sami prideľujú označenie kritických mysliteľov. Keď sa zodpovedné médiá pokúšajú vyvrátiť ich nezmysly, prijímajú výzvu. Charakterizujú fakty, ktoré sú im predložené, ako ďalší dôkaz účasti médií na konšpiračnom sprisahaní. Konšpirátori to vidia tak, že ich alternatívne stránky učia konzumentov informácií, aby boli skeptickí, aby sa videli ako "občianski žurnalisti", aby našli všetky fakty a urobili si vlastný názor. Nakoniec sa pýtajú: "Komu veríte?"
Ozaj, komu veríte? Čomu veríte?
Zdroj informácií: Muirhead- Rosenblum: A Lot of People Are Saying.
