Jej hlavná idea, ktorá sa objavila dávno pred postmodernizmom tvrdí, že rasa je sociálny konštrukt vytvorený na to, aby sa udržiavala belošská nadradenosť a privilégiá.
Aj napriek tomu, že v ľudskej populácii existujú niektoré rozdiely (farba pokožky, textúra vlasov, tvar oka a relatívna citlivosť na niektoré choroby), a že sa pomocou analýzy DNK dajú rozlíšiť znaky zemepisného pôvodu jednotlivcov, nie je jasné, či sú dostatočne veľké na to, aby oprávnili delenie ľudí do skupín nazývaných "rasy." Biológovia to nerobia, nerozlišovalo sa to ani v dávnejších obdobiach, samotná Biblia tiež spomína rôzne kmene, nie však farbu pokožky. V Anglicku neskorého stredoveku označenie človeka "čierny" znamenalo farbu vlasov, nie pokožky. Prvé znaky predsudkov na základe farby sa v Európe objavili až niekedy medzi rokmi 1500 až 1800.
Aby sa ospravedlnilo zneužívanie, ktorého sa dopúšťal kolonializmus, únosy, vykorisťovanie a otrasné zaobchádzanie s otrokmi, obete sa museli pokladať za podradné bytosti alebo podľudí. Tento spôsob diskriminácie a odľudšťovania už bol široko rozvinutý aj inde, no v Európe a jej kolóniách existovalo niekoľko kľúčových rozdielov:
Až do 16. storočia nebol koncept rasy v Európe permanentne spájaný s dedičnosťou. Predpokladalo sa, že napríklad farba pokožky je určovaná hlavne životným prostredím, nie geneticky.
názory a tvrdenia o rase boli špecificky skonštruované a využívané aby odôvodnili zverstvá európskeho kolonializmu a cezatlantického obchodu s otrokmi.
možno najdôležitejšou črtou bolo to, všetko toto sa konalo novovznikajúcimi formami štúdia, ktoré by sme dnes mohli nazvať sociálne vedy a prírodné vedy.
Práve proti tejto legitimizujúcej autorite vedy postmodernizmus brojí najviac. Vzostup vedeckého skúmania a intelektuálnej a politickej kultúry, ktorá prijala vedu ako legitímnu spolu s hrôzou kolonializmu a transatlantického obchodu s otrokmi, to všetko viedlo k novým sociálnym interpretáciám rasy. Teoretici dnes tvrdia, že toto je "vedeckým základom" rasizmu čo sa môže chápať aj tak, že príliš zjednodušené, presahujúce a vlastnému prospechu slúžiace vedecké kategórie poslúžili na vznik sociálnych konštruktov a kategórií s príliš malým rozlíšením: byť čierny a byť biely, ku ktorým boli následne prisúdené určité hodnoty. Teda rasizmus ako ho poznáme dnes.
Po víťazstvách amerického hnutia za občianske práva pod vedením Martina Lutherta Kinga,Jr. sa diskriminácia na základe rasy stala nezákonnou a postoje k rase sa extrémne rýchlo zmenili, staré dlhodobé rasové naratívy nezmizli. Kritická Teória rasy bola navrhnutá tak, aby ich vyhľadala, zvýraznila a venovala sa im. Formálne sa rozvinula po roku 1970 cez kritické štúdium zákonov nejako spojených s rasovou otázkou. Označenie kritické tu znamená, že zámery a metódy boli špecificky zamerané na identifikovanie a odhalenie problémov s cieľom podporovania revolučnej politickej zmeny. Výsledkom bolo, že kritický prístup k rase, podobne ako iné metódy kultúrneho kriticizmu, boli takmer vždy rozdelené do najmenej dvoch častí - jednej materialistickej a druhej postmodernej - ktoré sa súčasne dištancovali od liberálnych prístupov. Materialistickí rasoví kritici teoretizovali o tom ako materiálne systémy - ekonomické, právne a politické - ovplyvňujú rasové menšiny. Postmoderní Teoretici boli naopak viac zaneprázdnení lingvistickými a sociálnymi systémami a preto sa snažili rozpitvávať diskusie, odhaľovať skryté predsudky a čeliť rasovým domnienkam a postojom.
Kritická Teória rasy v oboch podobách vystupovala proti liberalizmu a zdôrazňovala formu radikalizmu. Ako uviedli Kritickí Teoretici rasy Richard Delgado a Jean Stefancic:
"Na rozdiel od tradičnej rozpravy o občianskych právach, ktorá zdôrazňuje postup krok za krokom, kritická teória rasy spochybňuje samotné základy liberálneho usporiadania, vrátane teórie rovnosti, právneho zdôvodňovania, osvietenského racionalizmu a princípov neutrality ústavného zákona... Tí, ktorí skúmajú kritickú Teóriu rasy sa oddeľujú od liberalizmu ako rámca pre riešenie amerických rasových problémov. Mnohí liberáli veria v nerozlišovanie farby a neutrálne princípy ústavných zákonov. Veria v rovnosť, obzvlášť v rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich rôznu minulosť alebo súčasnú situáciu."
Je to pravda a neliberálna podstata Kritickej Teórie rasy patrí preto medzi jej najsilnejšie a najtrvalejšie vlastnosti hodné kritiky.
Ústredné body jasne vyjadrujú o čo ide v Kritickej Teórii rasy - rasizmus je prítomný vždy a všade, vytrvalo pracuje proti farebným ľuďom, ktorí sú si toho vedomí, a v prospech bielych ľudí, ktorí si toho zvyčajne vedomí nie sú, pretože je to ich privilégium.
Mentálne rozpoloženie Kritickej Teórie rasy, ktoré predpokladá, že rasizmus existuje vždy a všade, iba čaká aby bol objavený, bude extrémne nepravdepodobne užitočné tým, ktorí ho príjmu. Neustále veriť že človek bude nejako diskriminovaný a snažiť sa prísť na to ako, iba veľmi nepravdepodobne zlepší akúkoľvek situáciu. Skôr z človeka vypestuje paranoika. Kritická Teória rasy chce proti rasizmu bojovať veľmi nepravdepodobnými prostriedkami - tým, že rasizmus bude každému vždy a všade pripomínať. Pracuje na základe domnienky, že rasizmus je normálny a permanentný a primárny problém spočíva v tom, že ľudia - hlavne belosi - to nie sú schopní vidieť, priznať a vysporiadať sa s tým.
Na vplyvnej konferencii "National Race and Pedagogy Conference" na Puget Sound University v roku 2015 zaznelo: "Otázkou nie je "Došlo tu k rasizmu?" ale "Ako sa rasizmus prejavil v tejto situácii?" K rasizmu teda dochádza neustále a našou úlohou je skúmať dané situácie a nachádzať o tom dôkazy.
Konečným dôsledkom toho je, že každá interakcia medzi osobou s dominantnou rasovou identitou a inou s menšinovou rasovou identitou musí podľa postmoderného politického prístupu charakterizovaná mocenskou nerovnováhou. Úlohou Teoretika, aktivistu či bojovníka za sociálnu slobodu je potom pritiahnuť pozornosť k tejto nerovnováhe (označuje sa ako rasizmus, alebo biela nadradenosť) aby bola odstránená. Keďže ten, kto je členom menšinovej rasovej skupiny má podľa tejto Teórie unikátne slovo, ktoré sa musí pokladať za autoritatívne a Teoreticky autentické, neexistuje skutočný spôsob diskutovať s ním o tom ako danú situáciu chápe. V praxi to znamená, že čokoľvek interpretuje ako rasizmus ním už štandardne je, pričom neexistuje možnosť takéto tvrdenie preveriť, alebo vyvrátiť. Fanúšikovia tejto teórie potom aktívne hľadajú skryté aj otvorené rasové urážky až kým ich nenájdu, pričom nedovolia žiadne alternatívne alebo zmierňujúce vysvetlenie. To všetko môže viesť k davovému násiliu a verejnému obviňovaniu a k tomu, že sa rasová politika bude stávať stále krehkejšou a citlivejšou.
Nakoniec... interpretovať všetko ako rasistické a neustále to opakovať len veľmi ťažko prispeje k žiaducemu výsledku u bielych ľudí alebo k úžitku pre rasové menšiny. Môže to aj podkopať protirasistický aktivizmus tým, že vytvorí skepticizmus a znechutenie, čo zase prinesie neochotu spolupracovať pri ozaj užitočných aktivitách v boji proti rasizmu.
Hovoriť ľuďom, ktorí neveria, že sú rasisti, alebo ktorí rasizmom aktívne pohŕdajú, že nemôžu robiť nič aby prestali byť rasistami a potom ich žiadať aby veci pomohli, je ozaj zlý psychologický prístup. Ešte horšie je tvrdiť im, že aj ich dobré úmysly sú dôkazom ich latentného rasizmu. Potom sa už v rámci kritickej Teórie rasy dostávame k absurdným záverom, že ak niekto rozoznáva rasu je to dôkaz, že je rasista. Ak si však rasu nevšíma je to preto, že jeho privilégiá mu umožňujú luxus nevšímania si rasy, čo je samo osebe rasistické.
Vo finále, tak intenzívnym zameriavaním sa na rasu a neuznávaním "farebnej slepoty - odmietania pripisovať akúkoľvek spoločenskú či ľudskú hodnotu rase človeka - kritická Teória rasy stavia svoj pôvodný zámer bojovať proti hodnoteniu človeka na základe jeho rasy úplne na hlavu.
Takáto posadnutosť rasou spolu s odmietaním liberálneho univerzalizmu nemusí skončiť dobre ani pre menšinové skupiny, ani pre spoločenskú súdržnosť v širšom zmysle slova.
Pokračovanie.
p.s.:
Zdroj informácií: Helen Pluckrose, James Lindsay: Cynical Theories.
Douglas Murray: The Madness of Crowds.
What is critical race theory — the school of thought enraging conservatives? | The Independent California makes race studies compulsory in state high schools (msn.com)
Critical race theory controversy hangs over Louisiana social studies standards (theadvertiser.com)
Majority of Americans Hold Negative View of Critical Race Theory Amid Controversy (newsweek.com)
Schools are BRAINWASHING Children With Critical Race Theory - YouTube
