Bez dialógu, či kompromisu.
Nezmieriteľný konflikt medzi dvomi, či viacerými nezmieriteľnými protistranami.
Kultúrna vojna sa definuje ako konflikt medzi spoločenskými skupinami a snaha o dominanciu ich hodnôt, dominanciu toho v čo veria a na základe čoho konajú. Väčšinou ju možno vidieť tam kde spoločnosť rozdeľuje nesúhlas v oblasti základných hodnôt.
Už Vladimír Iĺjič kedysi napísal, že každý monopol v sebe skrýva tendenciu k zahnívaniu, inak povedané, absolútna moc, či vláda jednej myšlienky, alebo presvedčenia je sebazničujúca. Dejiny ľudstva, jeho rozvoj, sa zakladajú na konflikte ideí, presvedčení a hodnôt. Nie na jeho existencii, ale na jeho riešení. Násilné riešenie vo forme vojny je deštruktívne, riešenie založené na dialógu a kooperácii môže zničiť iba naďalej neaktuálne myšlienky a hodnoty a dostať spoločnosť na vyšší stupeň.
Je možné, že ak nás niekto chce presvedčiť o nezmieriteľnom rozpore v spoločnosti medzi právami žien a právami mužov, LGBT a väčšinovou spoločnosťou, náboženstvom a ateizmom, buď ide o šikovný marketingový trik, je si vedomý toho, že nemá nenásilné riešenie alebo sa obáva, že by viedlo k nutnosti prehodnotenia jeho vlastných hodnôt. Preto mu vyhovuje stav neustáleho konfliktu, polarizácia, krajné pozície čo najväčšej časti spoločnosti, nie stav vzájomného rešpektu, tak ako sa na primerane liberálnu spoločnosť patrí.
Nie, náboženstvo nie je zákonite a vo svojej podstate spiatočnícke, snažiace sa zvrátiť vývoj ľudstva o niekoľko storočí do doby temna. Nie, ani ateizmus nemá odpovede na všetky otázky, nie je zákonite a vo svojej podstate vždy liberálny, či pokrokový, vedúci ľudstvo k svetlým zajtrajškom.
Nie, neprebieha žiadna nezmieriteľná vojna kultúr. No zišla by sa vojna kultúrnosti proti nekultúrnosti, hrubosti a vulgárnosti.
V médiách, na nete i v bežnom živote.
Inter arma silent musae.
