Liberáli a ľavica 2.

Písmo: A- | A+

Za teoretický základ liberalizmu sa pokladá dielo Johna Stuarta Milla a jeho dlhoročnej spolupracovníčky, spriaznenej duše, milenky a neskôr aj manželky Harriet Taylorovej O slobode, ktoré bolo vydané v roku 1859.

Harriet Taylor, John Stuart Mill
Harriet Taylor, John Stuart Mill 

Výsledok tohto diela je zreteľný v troch oblastiach. Za prvé, zmenilo myšlienku individuálnej slobody na princíp, ktorý dokáže pochopiť a vyvodiť závery v takmer každej politickej otázke. Za druhé, vyvinulo oveľa komplexnejšie pochopenie úlohy pochybnosti v liberálnych dejinách a využilo to na sformulovanie jedného z najsilnejších argumentov v prospech slobody slova vôbec. Na záver, využilo tieto myšlienky na načrtnutie liberálnej osobnosti a liberálneho spôsobu života. Liberalizmus sa stal oveľa pokrokovejším a prepracovanejším myšlienkovým systémom.

Francúzska revolúcia po roku 1789 pomohla oslobodiť ľudí spod tyranie štátu, no na jej miesto sa tlačila iná hrozba - vôľa ľudu. Tá v podstate znamená vôľu najpočetnejšej alebo najaktívnejšej časti obyvateľstva. Nevyhnutne vyvstáva možnosť, že ľud bude chcieť potláčať menšiu alebo slabšiu časť, preto je nevyhnutné zaviesť opatrenia proti takémuto, alebo akémukoľvek inému zneužívaniu moci. Mill a Taylorová to nazvali "tyraniou väčšiny." Znamenalo to, že v skutočnosti proti jednotlivcom existujú dve hrozby: hrozba štátu a hrozba spoločnosti. Tá druhá je pritom horšia, pretože môže zasahovať hlbšie do ľudských životov. 

Spoločnosť môže vydávať a svojim spôsobom aj vydáva svoje vlastné normy a inštrukcie: ak namiesto dobrých vydá zle alebo žiadne vo veciach, do ktorých by sa vôbec nemala miešať, praktizuje spoločenskú tyraniu, závažnejšiu než mnohé druhy tyranie politickej. Riešenie, ktoré pre takýto prípad vymysleli sa nazýva "princíp ujmy." Je extrémne jednoduchý: "Jediný dôvod, kvôli ktorému možno použiť prinucovanie silou voči ktorémukoľvek členovi civilizovanej spoločnosti proti jeho vôli, je zabránenie ujmy iným. Jednoduchšie: ak je niečo záležitosťou týkajúcou sa iba konkrétneho jednotlivca, nikto sa do toho nemá miešať. Môže sa iba vtedy, keď ide o ujmu druhým.

Problémom je ale odpoveď na otázku: "Čo je ujma?" Jednotlivec môže niekomu inému škodiť alebo zamýšľať ublížiť jeho spôsobu života aj bez toho, aby porušoval jeho zákonné práva. Každý môže odsudzovať čo chce. Ak mu niekto urobil niečo odsúdeniahodné, môže sa mu vyhnúť alebo nejako ho potrestať. Čo však nemôže oprávnene urobiť, je nasilu ho prinútiť aby prestal. Ak niekto chce robiť chyby alebo stať sa opovrhnutiahodným pre svoje okolie, je to nakoniec na ňom samotnom. 

Kde je však hranica medzi ujmou a zámerom ublížiť? Ľudia robia svoje rozhodnutia v unikátnych situáciách. "Princíp ujmy" bol vyvinutý na to, aby pomáhal pri diskusii, nie aby ju rozhodoval. Existujú ale nedotknuteľné osobné slobody - sloboda myslenia a svedomia, sloboda vyjadrenia a zverejnenia názoru, sloboda životného spôsobu a sloboda spájania sa. Takmer vždy, keď boli tieto hodnoty uvedené do reality, stretli sa so zlostným odporom. Mill a Taylorová tu uvádzajú množstvo príkladov, ktoré nakoniec viedli k trom záverom: 1. ukázali, že zo zdanlivo nekontroverzných princípov boli vyvádzané extrémne radikálne názory. 2. zdôraznili, ako rýchlo sa liberálne myslenie zahrabalo do detailných usmernení a pokynov. 3. odhalili najlepší možný výsledok liberálneho správania: zdráhavé akceptovanie vecí, ktoré osobne pokladáme za odporné.

Veľmi rýchlo potom liberalizmus zostúpil ku každodennému vypracovávaniu zásad, regulácií, formulárov a k ich posudzovaniu prípad od prípadu. Vyvinulo sa dvojstupňové politické myslenie: na jednej strane človek nejakým spôsobom pociťoval čosi ohľadne nejakej veci, na strane druhej sa sám seba pýtal, či by jeho city mali zohrávať nejakú úlohu pri jej obmedzovaní. 

Mill a Taylorová potom do liberalizmu priviedli ďalší prvok: koncept pochybnosti.

V jadre tejto myšlienky bolo uvedomenie si jednoduchého faktu: aj v slovách toho, s kým nesúhlasíme môže byť pravda. Bol to základ ich nového argumentu v prospech slobody slova. 

Úvodným predpokladom bola základná intelektuálna akceptácia pochybnosti. Nikto nie je neomylný - ani štát, ani žiadne organizované náboženstvo, ani žiadny jednotlivec, už vôbec nie verejná mienka.

Ak je názor pravdivý, jeho zákaz nás oberá o možnosť spoznať pravdu. Ak je nepravdivý, jeho zákaz nám zabráni spoznať skutočnú hodnotu opozičnej myšlienky. Aj nesprávne idey môžu obsahovať pravdu a pravdivé môžu zahŕňať aj klam. Dôsledkom toho bolo presvedčenie, že by prakticky nemali existovať žiadne limity pre slobodu slova. To, že slová môžu uraziť, rozhodne nestačí na ich obmedzenie či zákaz. Väčšina politických ideí, špeciálne také, ktoré zmenili svet, dokázala niekoho nahnevať, často do značnej mery. Každá myšlienka v dejinách, ktorá narušovala ustálené zvyky sa pokladala za urážlivú. Ich umlčanie spôsobovalo zastavenie vývoja. 

Existuje však jedna výnimka: podnecovanie násilia. Označuje to špecifický bod, v ktorom sloboda prejavu už príliš zasahuje do iných práv ľudí - menovite do práva, aby im nebolo fyzicky ublížené alebo aby neboli usmrtení. Aby sa to mohlo hodnotiť ako podnecovanie k násiliu, nestačí vyjadriť názor všeobecne napríklad v novinách v dobe mieru. Musí nastať v čase a na mieste tak, že priamo a bezprostredne pravdepodobne spôsobí ujmu. Prehlásiť niečo za podnecovanie (prejav nenávisti, "hate crime") nemožno len na základe vyslovených slov, ale na základe pravdepodobnosti, že sa podľa nich bude konať v kontexte, v ktorom boli vyslovené. 

Mill a Taylorová sa neobávali ani tak štátnej cenzúry ako zadúšajúceho vplyvu spoločnosti. 

"Naša spoločenská netolerancia nikoho nezabije, nezabráni žiadnym názorom, ale prinúti ľudí, aby ich maskovali alebo aby upustili od akejkoľvek snahy o ich zdieľanie. Cenou za takýto druh intelektuálneho pacifizmu je úplné obetovanie morálnej odvahy ľudskej mysle... Samotný jednotlivec nie je jedinou obeťou. Nakoniec trpí celé ľudstvo... Vždy je nádej, keď sú ľudia prinútení načúvať obom stranám. Ak načúvajú len jednej, omyly sa vytvrdzujú do predsudkov."

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/561335/konzervativizmus-a-pravica.html

Zdroj informácií: Ian Dunt - How To Be a Liberal.

 John Stuart Mill - On Liberty.

Skryť Zatvoriť reklamu