Klasický typ konšpirácie - konšpirácia s teóriou - nebol novým konšpiratizmom nahradený. Niekedy prestrelené, inokedy presné a výstižné či zmes oboch, klasické konšpirácie sa snažia nájsť zmysel v neusporiadanom a komplikovanom svete tak, že trvajú na tom, že tok udalostí je riadený mocnými ľuďmi z tajomného pozadia. Takto sa snažia priradiť zmysel udalostiam, ktoré sa podľa nich vymykajú štandardnému či oficiálnemu objasneniu.
Logika klasických konšpirácií dáva veciam zmysel tým, že stanovuje určitú verziu proporcionality: udalosti svetového významu nemôžu nastať ako výsledok činov jednotlivca alebo sledu náhodných udalostí. Trvajúc na tom, že pravdu nemožno nájsť na povrchu sa klasickí konšpirátori zaoberajú svojim spôsobom detektívnou prácou. Keď sa všetky fakty, hlavne tie, ktoré sa neobjavujú v oficiálnych zdrojoch informácií, starostlivo zhromaždia, ukáže sa jemný vzor tajných machinácií. Jednotlivé body sú pospájané do súvislého opisu udalosti. Či už je to pravda alebo nezmysel, klasický konšpiratizmus je konšpiráciou s teóriou.
Nový konšpiratizmus je však niečím iným. Nie sú tu žiadne požiadavky na predloženie dôkazov, žiadne vyčerpávajúce zhromažďovanie dôkazov, žiadne línie tvoriace vzor sprisahania, žiadne skúmanie operátorov, ktorí z pozadia ťahajú šnúrkami udalostí. Nový konšpiratizmus nepotrebuje námahu objasňovania. Miesto toho máme narážky a verbálne gestá: "Veľa ľudí vraví..." alebo iba zvolanie: "Zmanipulované!" Hneď sa nám v mysli rodia fantastické schémy, zákerné motívy, nekonečné možnosti. Je to konšpirácia bez teórie.
Čo novému konšpiratizmu dáva hodnotu nie sú dôkazy, ale opakovanie. Zdieľanie, postovanie, retweetovanie, lajkovanie - všetko sú to ideálne nástroje na to, aby sa v ére nových médií pochybnosti vryli do mysle, aby sa obvinenia potvrdzovali. Vedecké potvrdenie faktov a obvinení je nahradené spoločenským, sociálnym potvrdením. Ak to vraví dostatočné množstvo ľudí, tak je to pravda.
Od útokov na zlé osobnosti sa prechádza k útokom na inštitúcie, čo koroduje základy demokracie.
Noví konšpiratisti sa opäť a znova vracajú k útokom na dve hlavné cieľové skupiny, ktoré tvoria základy demokracie: 1. politické strany, ich členov a normy legitímnej opozície a 2. inštitúcie produkujúce vedomosti, medzi nimi na slobodnú tlač, univerzity, expertné komunity vnútri vládnych inštitúcií.
Ich útoky tvrdia, že inštitúcie, prax, politika a politici sú zlé a škodlivé, nestanovia však, čo by ich malo nahradiť. Možno vôbec nič. Nový konšpiratizmus je čisto negatívnou silou, ktorej produktom je delegitimizácia. Nie je to však ekvivalent opozície, diskreditácie, kritiky, podrážania nôh či rozosievanie nedôvery. Delegitimizácia ohrozuje demokraciu tým, že odmieta význam, hodnoty a autoritu demokratických procesov, inštitúcií a zástupcov. Je to proces, ktorý nás vzdiaľuje od názoru, že vláda má právoplatnú autoritu.
Nový konšpiratizmus nemá žiadnu politickú teóriu či ideológiu, žiadnu agendu, či plány na "zmenu režimu."
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/557232/novy-konspiratizmus-2.html
Zdroj informácií: Muirhead, Rosenblum: A Lot of People Are Saying.
