Skutočnosť, že politické strany a voľby, ako aj administratívny štát, ktorý je závislý na expertnej znalosti sú základmi, na ktorých stojí budova demokracie. Ani demokratická politika, ani vládnutie ako také sa bez nich nemôže uskutočňovať; sú dôležité ako praktická, operatívna záležitosť. Okrem toho poskytujú obidva základy pre demokratickú legitimitu: "Demokracia musí zorganizovať pravidelný výber spomedzi značne odlišných jednotlivcov a politických programov a zároveň ustanoviť inštitúcie, ktoré vyčnievajú nad týmito rozdielmi, aby presadzovali všeobecný záujem."(filozof Pierre Rosanvallon).
Politická reprezentácia na základe volebnej súťaže organizovanej politickými stranami je formálnou určujúcou charakteristikou modernej demokracie. Strany, straníckosť a voľby sú miestami, kde prichádzajú do konfliktu a utvárajú sa záujmy, názory, úsudky a hodnoty. Zástupcovia sú vyberaní v procese regulovanej straníckej rivality. Strany a straníckosť sú priamym inštitucionálnym odrazom sociálneho a politického pluralizmu a tiež faktu, že opozícia je v demokracii očakávaná a legitímna.
Druhým základom modernej demokracie je skutočnosť, že je závislá na expertných znalostiach. Platí to hlavne pri tom, čo poznáme pod pojmom administratívny štát, ktorý v sebe zahŕňa veľké množstvo inštitúcií, v ktorých sú zamestnaní kariérni profesionáli spoliehajúci sa na špecializované vedomosti, ktoré vytvárajú alebo čerpajú z výskumných inštitúcií a z mimovládnych skupín občianskej spoločnosti. Títo vedci, štatistici, ekonómovia a etici nie sú volení; v rozumnej miere sú oddelení od politických bojov a straníckych vplyvov. Vecou ich profesionálnej disciplíny a etiky je ich "nezaujatosť", čo ich vedie k nachádzaniu a aplikovaniu nestranných opatrení v prospech všeobecného záujmu.
Antipatia voči politickým stranám a samotným politikom je všeobecne rozšírená, takže dnes málokto vystupuje na ich obranu pred obvinením z konšpirácií.
Bez politických strán však demokracia naberá radikálne populistické formy.Tí jediní, homogénni držitelia pravdy stoja za svojim lídrom bez strany ako sprostredkujúcej inštitúcie. Populizmus je anti-pluralistický. Politické strany spájajú prirodzenú rôznorodosť slobodnej spoločnosti - kostoly, kluby, záujmové skupiny, občianske združenia - s formálnymi inštitúciami vlády. Spájajú kandidátov a programy s lojalitou a záujmami občanov a spätne prinášajú činnosť národnej vlády a jej výsledky do ich prostredia.
Strany tiež vytvárajú straníkov - ľudí, ktorí sa s nimi stotožňujú. Straníckosť je politickou identitou tých, ktorí akceptujú politický pluralizmus, nepociťujú averziu voči chaosu, ktorý prináša a nevnímajú konflikt ako niečo, čo treba prekonať. Nemyslia si však, že hovoria za všetkých a chce to riadnu dávku sebaovládania uznať, že sú len časťou celku, nie celkom samotným.
Každá protiliberálna, protidemokratická ideológia odmieta politický pluralizmus a jeho stelesnenie v politických stranách. Autoritatívne režimy trvajú na jedinej, suverénnej riadiacej vôli. Politické strany sú pre nich znakom odpudzujcich odlišností a svojou podporou čiastkových záujmov a princípov sú pre nich ohavnosťou. Súčasný konšpiratizmus vyjadruje presne takéto znechutenie zamerané proti politickým stranám.
Neustále konšpiratistické očierňovanie strán a straníckosti vedie k ich delegitimizácii. Nedeje sa to naraz, ale kúsok po kúsku, dostatočne pomaly na to, aby si nikto nevšimol, o čo sa jedná, hlavne teraz, keď je toľko ľudí znechutených bezohľadnými politickými šarvátkami.
Proces sa začína delegitimizáciou opozičných kandidátov a vodcov strán. Pokračuje útokom na celú opozičnú stranu. Nekončí obvinením, že opozičná strana sa mýli, lebo nesprávne interpretuje verejný záujem. Opozícia je vykreslená ako ohrozenie národa. Je to delegitimizácia určujúceho prvku reprezentatívnej demokracie: idey lojálnej opozície.
Ďalej nasleduje obvinenie opozičnej strany z konšpirácie za účelom podkopania základných hodnôt až do miery, ktorá mení národnú identitu jej podriadením nejakému cudziemu elementu (Novému svetovému poriadku, muslimom, liberálom, Židom - vyberte si, možnosti sú nepreberné).
Delegitimizácia potom takmer vždy zahŕňa tretie obvinenie: opozícia je úmyselne a vedome skazonosná a vlastizradná. Je to fronta riadená, dominovaná, disciplinovaná a ovládaná zlými silami, ktoré sa dostali do vlády. Opozícia spolupracuje so zahraničnými mocnosťami alebo je ich pešiakom.
Výsledkom toho všetkého je delegitimizácia. Z pohľadu konšpiratistov víťazstvo opozičnej strany vo voľbách nie je iba stratou pre ich stranu, ale výsledkom podvodného konania, a preto nebezpečenstvom. Nedokážu prijať, tak ako by mali straníci, že je to iba dočasný stav, trvajúci do ďalších volieb. Opozícii preto podľa nich musí byť zabránené efektívne vykonávať povinnosti úradu.
Toto všetko sú kritické kroky k likvidácii demokratického systému strán a straníctva. Vrcholným bodom je spochybnenie všetkých politických strán.
Jedinečne to ilustruje známy výrok Steve Bannona pred voľbami 2016: " “Our backup strategy is to f**k [Hillary Clinton] up so bad that she can’t govern." Voľný preklad: "Našou poistnou stratégiou je do**bať Hillary tak, že nebude schopná vládnuť."
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/557608/novy-konspiratizmus-3-2.html?ref=tit
Zdroj informácií: Muirhead - Rosenblum: A Lot of People Are Saying.
