Kedysi sa používal na označenie diel autorov, ktorí písali o veciach väčšinou vznešených, o dielach, ktoré prešli skúškou času a preto boli často súčasťou zoznamu kníh na povinné čítanie, ktoré však takmer nikto nečítal. Maximálne jeden, dvaja z triedy, od ktorých potom obsahy opísali ostatní spolužiaci.
Môže krásna literatúra písať aj o veciach škaredých? Určite áno. Ak opisuje dobu, ktorá je škaredá, ktorá je, povedané slovami klasika "tehotná zlom a neprávosťou." Ak jej úlohou nie je naznačiť želané správanie, ale opísať dobu, v ktorej sa zrodila, alebo ktorú je potrebné opísať prinajmenšom preto, aby ľudia nezabudli.
A tým som sa, elegantnou (?) okľukou dostal k nedávnej téme povinného čítania, cirkvi a diele Petra Pišťaneka.
Mal som možnosť stráviť s ním v rámci väčšej skupiny, niekoľko dní vo firme Martell, v meste Cognac, vo Francúzsku, v časoch, keď písal o alkohole pre rôzne spoločenské časopisy. Niečo sme spolu pojedli, niečo dobré popili. Spomínam si na rozhovory o knihe Rivers of Babylon aj o tom, aké ďalšie pokračovania vtedy zamýšľal. Mal výborný zmysel pre sarkastický štýl humoru. Aj keď neznášal kravaty, na záverečné stretnutie a odovzdávanie diplomov "Martell Ambassador", si kravatu zobral.
Nemôžem tvrdiť, že som holdoval jeho dielu. Nebolo to pre mňa to pravé orechové, čo však neznamená, že by sa tým jeho význam pre slovenskú literatúru zmenšoval. Otázkou ale zostáva, či jeho dielo, plné vulgarizmov patrí do zoznamu odporúčanej literatúry na školách. Časť pedagogických pracovníkov, aj Cirkev tvrdia, že nie. Majú právo sa k tomu vyjadriť? Rozhodne áno. Nič na tom nemení ani fakt, že Cirkev, nielen na Slovensku, má v poslednej dobe, pokiaľ ide o morálku, pošramotenú povesť. Ak má existovať sloboda slova, tak to musí platiť pre každého, inak neexistuje vôbec.
Môj neodborný názor, nepodložený ničím, okrem potreby slušnosti v dnešnej dobe, sa prikláňa skôr k názoru, že táto kniha by nemala patriť do zoznamu, kde je Hviezdoslav, Kukučín, Válek a ďalší.
Neviem si dosť dobre predstaviť, že by Sienkiewicz, ak by žil, napísal knihu, kde by v každon druhom odstavci bolo najpoužívanejšie poľské slovo dneška "kurwa" alebo vylepšené "kurwa mać" a ešte by to bolo odporúčané na poľských školách v rámci vyučovania literatúry. Len preto, že dnes sa predsa tak bežne rozpráva.
Alebo budeme na hodinách Hudobnej výchovy prezentovať hudbu a texty Rytmusa, Kontrafaktu a českej kvázikapely "P..a z ho..n" ako vzor hudby a textov, ktoré charakterizujú dnešnú dobu, dnešnú mládež a jej zmýšľanie?
