" Vy ste ovčiarsky pes."
Nie, tento vtip som nevymyslel ja, povedal ho kňaz na dnešnej omši na úvod kázne.
Deti niekedy vedia trafiť klinec po hlavičke.
V Anglicku a Walese tento rok prebieha národná evanjelizačná iniciatíva "Proclaim 15", ktorej hlavným heslom je "Vytvárať misionárske farnosti." Okrem množstva akcií, stretnutí, prednášok a seminárov, sú do farností celej krajiny distribuované jednoduché letáky s príbehmi a zamysleniami, doplnené o výťažky z knihy Sv. Otca, pápeža Františka: Evangelii gaudium (Radosť zjavenia).
Tento príspevok je svojim spôsobom kompiláciou niekoľkých letákov, mojich skúseností a úvah.
Erikov príbeh.
Veľa rokov som prechádzal okolo kostola v našom meste po ceste do práce. Nebol som ten, ktorý by bol v kostole ako doma, takisto ani moja rodina, tak čo má po tom? Až kým som jedného dňa nekráčal opäť okolo a nezbadal som nápis hneď pri dverách. V ten deň som na tom nebol bohvieako dobre. Zaplietol som sa s ľuďmi a s vecami, na ktoré som nebol veľmi hrdý. Cítil som sa ozaj na dne a nemyslel som si, žeby mi niekto mohol pomôcť. Ako som prechádzal okolo kostola, do očí mi udrel nový nápis, hneď vedľa vchodu "Len pre hriešnikov." Mal som pocit, akoby ho tam naschvál dal niekto práve pre mňa. V ten deň som s tým nič neurobil, jednoducho som kráčal ďalej do práce ako vždy, ale vnútri som cítil, že sa vo mne niečo zmenilo. Na druhý deň tam ten nápis bol stále bol, tak som skúsil kľučku a dvere sa otvorili. Vošiel som. V kostole nikto nebol, tak som si tam potichu sadol a hľadel som na niekoľko sliepňajúcich sviečok. Po chvíli som odišiel. Na druhý deň, a potom na ďalší som urobil to isté. Na štvrtý deň, keď som tam chvíľu ticho sedel, pristúpil ku mne kňaz a povedal mi: "Všimol som si, že sem často zaskočíte. Môžem vám nejako pomôcť?" Porozprával som mu svoj príbeh a cítil som sa potom o niečo lepšie, ale to bolo asi tak všetko. Potom som tam už nešiel. V skutočnosti to s mojim životom šlo ďalej dole vodou, až kým som sa jedného dňa nerozhodol, že nevstanem z postele. Ako som tam tak ležal, počul som sa, ako vravím Bohu: "Musím si dať život do poriadku." O niekoľko minút mi poštár cez otvor vo dverách hodil dnu list. Divil som sa, čo to asi môže byť, preto som po chvíli premýšľania vstal a keď som ho otvoril, zistil som, že je to pozvánka z kostola, aby som sa zastavil, a zistil, čo znamená byť katolíkom. Na Veľkú noc nasledujúceho roka som bol pokrstený, a prijal som svoje prvé Sväté prijímanie. Môj život odvtedy nebol vždy ľahký, ale už som vedel, že Boh má pre mňa miesto vo svojom srdci."
Príbeh je skutočný, iba meno bolo zmenené.
Mnohí ľudia dnes majú pocit, akoby boli stratení. Môžeme mať pocit, že sme stratení v živote, ktorý je o peniazoch a majetku, v závislostiach, smútku, depresii, izolácii. Niekedy máme pocit, že život nemá zmysel, že sme na nesprávnom mieste, na nesprávnej ceste a sme zahorknutí a naštvaní.
Niekedy aj cirkev venuje veľkú väčšinu svojho úsilia starosťou o deväťdesiatdeväť oviec, ktoré sú bezpečne v košiari a väčšina z tých, ktorých možno označiť ako stratené, alebo zblúdilé ovce ja ponechaná, aby sa starala sama o seba.
Tu musím zacitovať pápeža Františka "Uprednostňujem Cirkev, ktorá je doudieraná, s odreninami, zašpinená, pretože bola vonku v uliciach, pred Cirkvou, ktorá je nezdravá z toho, že je uzavretá, z toho, že lipne na vlastnej bezpečnosti ... pred našimi dverami ľudia hladujú a Ježiš neustáva vravieť nám "Dajte im niečo jesť."
"Toto všetko vyžaduje od evanjelizátora určité postoje, ktoré podporujú otvorenosť k posolstvu: prístupnosť, pripravenosť viesť dialóg, trpezlivosť, vrúcnosť a prístup, ktorý nesúdi."
Byť kresťanom nie je vždy len o pravidlách, "toto rob" a "toto nerob". Je to o počúvaní Ježišovho hlasu ako volá vaše meno, o objavovaní Jeho priateľstva, Jeho ruky, ktorí vás vedie v práci na vašom živote.
Na záver pár citátov z Písma:
"Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Sk 10:34-35
Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. 1 Jn 4:7-8
Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Jn 15:12
V priebehu dejín sa kresťanstvo rozdelilo do mnohých skupín, z ktorých mnohé už vymizli, mnohé ostali a prekvitajú ďalej, v mene obhajoby pravosti tej pravej, teda svojej, sa kresťania navzájom zabíjali, zabíjali aj inovercov, ľudí s inými názormi, kresťania boli, a stále sú zabíjaní pre svoju vieru.
Stále sú ľudia, ktorí sú nastopercent presvedčení, že len ten ich spôsob oslavy Boha je ten pravý, tí druhí sú akoby menejcenní, druhoradí. Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že v poslednej dobe máme "bohužiaľ (!)"
liberálnych pápežov. Svet ale nestojí, svet sa vyvíja. Vyvíjajú sa hodnoty, preferencie, vedomie. Ľudia v dnes príliš zmaterializovanom svete hľadajú duševnú a duchovnú úľavu. Prístav, kam by sa mohli utiahnuť a oporu, o ktorú sa môžu oprieť. Strašenie ohňom a sírou dnes už nezaberie. Motivácia strachom nikdy netrvá dlho. Motivácia Láskou má šancu pretrvať.
