A opäť som s tým neuspel.
Nedávno niekto z mojich kontaktov zdieľal článok, kde sa hovorilo o tom, že niekdajší populárny slovenský humorista Štefan Skrúcaný tvrdil na verejnosti, že na Slovensku máme väčšiu neslobodu slova, než za tzv. socializmu. Asi ako druh dôkazu tvrdil, že u nás neexistuje politický humor, resp. satira. Akoby bola niekým zakázaná. Tiež si myslím, že politický humor a všeobecne inteligentný druh humoru chýba. Ale tu by si asi mali vstúpiť do svedomia naši humoristi.
Keďže s podobnými výrokmi osobností mám nedobré skúsenosti (napr. výroky pripisované pp. Lasicovi, Werichovi a podobne, ktoré ale nikdy nepovedali), povedal som si, že toto asi bude tiež blbosť. Keď som si ale overil, že to ozaj niekde v rozhovore verejne prehlásil, a že niečo podobné tvrdí aj niekdajšia populárna komentátorka a glosátorka, Adela Banášová, tak som sa nad tým zamyslel.
Odhliadnuc od toho, že jej otec môže slobodne šíriť rôzne proruské a konšpiračné teórie, slobodne napísať otvorený list nemeckej kancelárke (ako ho asi čítala?) aj od toho, že pán Skrúcaný slobodne hovorí o neslobode slova, nikto ho zato nezavrel, ani mu nezakázal prístup do médií, napadlo ma, že možno majú viac informácií, ktoré bežní smrteľníci nemajú.
Možno vedia, čo ja neviem, teda o:
-niekom, kto kritizoval stranu SMER, jej predsedu a vedenie a vyhodili ho preto z práce, resp. zavreli do basy.
-niekom, kto slobodne vyjadril na verejnosti svoj nesúhlas s politikou vlády a štátostrany a dostal sa preto na zoznam osôb sledovaných SIS.
-niekom, komu povedali: "Ak nevstúpiš k nám do spolku, tak tvoje deti nedoštudujú, ak sa vôbec dostanú na nejakú školu."
-Alebo: "Ak chceš dosiahnuť kariérny postup, musíš vstúpiť do našej strany a držať hubu." (aj keď viem, že kto chcel kedysi privatizovať veľké, alebo aj malé firmy, musel byť v správnej strane, resp. Hnutí a potom odvádzať časť zisku do jej pokladne...).
Ale uznávam, že existuje možnosť, že sa ľudia boja prehovoriť, keď je treba. Nebude to kvôli tomu, že nepoznajú svoje práva, že ak ide do tuhého, tak sa vy... na blížneho a chránia si svoju kožu?
Že sú revolucionármi pri pohári piva, inak vládne predposratosť?
Niekedy treba byť Donom Quijotom. On zas nebol až taký blázon, ako by sa mohlo zdať.
p.s.: http://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/373464/chvala-donkichotstva.html
