Pravo-ľavá politická dilema.

Písmo: A- | A+

Jednoduchá definícia ideológie znie: Súbor presvedčení o správnom usporiadaní spoločnosti a o tom ako ho dosiahnuť.

Najzákladnejšia ideologická otázka potom znie: " Zachovať súčasné usporiadanie alebo ho zmeniť?"

Vo francúzskom Zhromaždení v roku 1789 delegáti, ktorí boli za zachovanie, sedeli na pravej strane poslaneckej komory, tí, ktorí boli za zmenu, boli na strane ľavej. Termíny pravica a ľavica sa odvtedy používajú ako synonymá konzervativizmu a liberalizmu vo všetkých ich odtieňoch.

Racionálne uvažujúci ľudia môžu snívať o utopickom štáte, kde je politika záležitosťou nezaujatých expertov, no v skutočnom svete sa zdá, že neexistuje alternatíva politického procesu, v ktorom politické strany a zoskupenia bojujú o získanie hlasov a peňazí. Táto súťaživosť vždy v sebe zahŕňa triky a demagógiu, keď si politici upravujú pravdu na vlastný obraz či prospech, využívajú tlačových tajomníkov na to, aby ich samých vykreslili v tom najlepšom možnom svetle a konkurentov ako neschopných hlupákov, ktorí krajinu privedú do krachu.

Značné množstvo viac či menej vyspelých, viac či menej demokratických krajín sa takto v poslednom období značne polarizovalo a dostáva sa do bodu, keď prebiehajúce kultúrne, či presnejšie ideologické vojny vedú spoločnosť do bodu nefunkčnosti základných procesov. V posledných cca 10 rokoch došlo k poklesu počtu ľudí, ktorí sami seba označujú za centristov či umiernených, naopak narástlo množstvo tých, ktorí sa pokladajú za konzervatívcov, resp. liberálov. 

Badateľné to je hlavne od deväťdesiatych rokov v USA, kde došlo k hyperstraníckosti, čo sa pomaly stáva hrozbou pre celý svet.

Keď v USA robili prieskumy ako historicky volili zástupcovia dvoch hlavných politických strán v Kongrese zistili, že od roku 1920 volili viacmenej spoločne. Zákony a schvaľované opatrenia boli dosahované na základe kompromisu. Čím bližšie k súčasnosti, tým viac sa to menilo na úzko stranícke voľby. Republikáni v zásade nevolia ani za akokoľvek dobrý zákon, ktorý navrhnú Demokrati a naopak. Zistilo sa, že je to stále väčším využívaním dát, algoritmami, ktoré nielen Kongres, ale aj celú spoločnosť stále viac zatláčajú do brloha vlastných presvedčení, do priamej konfrontácie s tými, s ktorými by sme mali spolupracovať pri dosahovaní čo najväčšieho spoločného dobra. Situácia je dnes podobná takmer vo všetkých takzvane vyspelých demokraciách. My sme dobrí (akokoľvek svoj kmeň sami nazývame), oni sú zlí (takmer nikdy ich slušne nenazývame).

Dá sa povedať, že, vo všeobecnosti, dnešné ideologické spektrum vyzerá nejak takto:

Podkova politického spektra.
Podkova politického spektra. 

Aby psychológovia a politickí vedci dokázali skúmať čo vedie ľudí aby sa pridali na jednu či druhú stranu, museli sa začať zaoberať morálno-psychologickými základmi straníckosti, teda morálnymi zásadami, podľa ktorých sa ľudia riadia. 

Sociálny psychológ Jonathan Haidt zo svojich výskumov vydestiloval šesť základných morálnych princípov, podľa ktorých sa podvedome riadime, keď sa hlásime ku konzervatívnym či liberálnym hodnotám:

1. Princíp Ochrany/škody - robí nás citlivými na známky utrpenia a potreby, vedie nás k starostlivosti o trpiacich.

2. Princíp Poctivosti/podvádzania - robí nás citlivými na náznaky, že druhá osoba môže byť dobrá/zlá, vedie nás k snahe trestať tých, ktorí podvádzajú.

3. Princíp Lojality/zrady - pomáha nám určiť či tá druhá osoba je alebo nie je tímový hráč. Vedie nás k dôvere a k odmeňovaniu verných a k trestaniu zradcov.

4. Princíp Autority/podradenosti - robí nás citlivými k postaveniu či hodnosti a naznačuje, či sa ľudia správajú správne vzhľadom k ich postaveniu.

5. Princíp Posvätnosti/ degradácie - činí ľudí schopnými ceniť si objekty s iracionálnou a extrémnou hodnotou, čo je dôležité pre udržanie skupiny pohromade. 

6. Princíp Slobody/útlaku - vedie ľudí k tomu, aby si všímali a odmietali akýkoľvek pokus o dominanciu. Vyvoláva potrebu spájania sa za účelom odporu alebo zvrhnutia násilníkov a tyranov.

Tieto základné princípy súčasne pomáhajú pochopiť poslanie a úlohy vlády pri riadení a obrane spoločnosti, umožňujú nám rozoznať či sa jedná o vládu, ktorá povoľuje slobody, alebo o takú, ktorá ich zaručuje.

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/561386/pravo-lava-politicka-dilema-2.html

Zdroje informácií: Jonathan Haidt - The Righteous Mind.

 David R. Young - The Political Spectrum.