Pokiaľ nerozumieme veľkým problémom ktorým čelia naše spoločnosti, nemôžeme konať za účelom ich nápravy. Walter Lippmann, otec modernej žurnalistiky, to povedal na plné ústa: "Všetko to z čoho je demokracia ostrými kritikmi obviňovaná bude pravdou, ak nebude existovať nepretržitý prúd dôveryhodných a relevantných správ. Ľudia ktorým nebude umožnený prístup k faktom, budú vidieť len nekompetentnosť, bezcieľnosť, korupciu, neloajálnosť, paniku a celkovú katastrofu."
Všetky spravodajské médiá majú jeden spoločný cieľ, ktorým je podeliť sa s verejnosťou o informácie. Sú to ale aj firmy ktorých cieľom je zarobiť peniaze pre ich vlastníkov. Znamená to, že sú čiastočne službou verejnosti a čiastočne ziskovo zameranou činnosťou. V podnikaní sa držia predajom reklamy a predplatného. Online niekedy dostávajú peniaze za kliky. Ak klikneme na link v článku, webstránka ktorá nám ten link poslala zarobí nejaké peniaze. Čím viac je ľudí ktorí čítajú, počúvajú, pozerajú alebo klikajú, tým viac peňazí médium zarába. Druhým cieľom médii je preto zasiahnuť čo najrozsiahlejšie publikum.
Každý deň sa stanú tisícky udalostí ktoré môžu viesť k správam v médiach. Niekto musí rozhodnúť, ktorá správa stojí za spracovanie a zdieľanie. Je to práca editorov a producentov. Editori sú ľudia ktorí vyberajú správy pre čitateľov novín, producenti robia to isté pre poslucháčov rozhlasu alebo televíznych divákov. Každé médium má odlišné publikum čo znamená, že v ten istý deň rôzne média často publikujú rôzne správy. Aj keď uvádzajú to isté, spracovanie a uhol pohľadu na udalosť sa môžu líšiť. Je to preto, že k udalostiam pristupujú z inej perspektívy čo je inými slovami uhol pohľadu ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi - politikou a pohľadom majiteľov na svet, editormi, producentmi a samotnými žurnalistami ktorí správy spracúvajú do písomnej podoby. Každý má nejaký uhol pohľadu, no keď sa tento stane predpojatosťou ktorá bráni pohľadu z viacerých strán, vysloveniu iných názorov, prestáva byť profesionálnym.
Ľudia ktorí sú vo vedení médií rozhodujú o tom, ktorá udalosť sa bude prezentovať. Okrem všeobecných kritérií toho čo stojí za uverejnenie, ako sú napríklad miesto a možný dopad udalosti, hľadajú aj niečo iné čím by mohli publikum pritiahnuť - niečo zvláštne, čudné či šokujúce, krízy, konfliktné situácie - niekedy podľa hesla "Krv vedie".
Tématickí reportéri sú vyškolení na to aby rozoznali a prezentovali správy pre publikum. Poznajú príbeh v momente keď ho vidia. Vedia zistiť komu môžu veriť, že im dá pravdivú informáciu. Dokážu udalosť prezentovať zo všetkých strán. Časom sa stanú expertmi vo svojej oblasti. Sledujú pokračujúce, vyvíjajúce sa udalosti a zúčastnené postavy. Rozumejú slangu tejto oblasti, zákonom aj jej minulosti. Majú rozvinutú sieť zdrojov, ľudí ktorým dôverujú, že im poskytnú témy na príbehy do správ, tipy alebo informácie zvnútra. Môžu preto k príbehu poskytnúť zmysel, pohľad a súvislosti aké iní novinári nemôžu.
Bohužiaľ, pretože spravodajské média sú aj biznisom ktorý musí zarábať, a pretože je drahé mať novinára, ktorý sa venuje len jednej téme, úzko zameraní novinári v mnohých médiach ubúdajú. Dnešní reportéri musia byť všeobecnejšie zameraní aby mohli písať o viacerých subjektoch. Podobne sa postupne stráca investigatívny žurnalizmus, aj keď svojimi odhaleniami v minulosti odhalil mnoho zločinov a previnení a ušetril spoločnosti obrovské množstvá financií (okrem iného). Investigatíva v sebe zahŕňa prieskum, rozhovory a hlboké rýpanie sa v problematike. Často trvá celé týždne, mesiace či roky, kým sa dôjde ku koncu vyšetrovania, čo stojí prostriedky ktoré si média často nemôžu dovoliť. Stále viac preto využívajú nezávislých novinárov, ktorí nie sú platení pravidelnou mesačnou mzdou ale za každý uverejnený článok. Niektoré média využívajú aj služby takzvaných občianskych reportérov čo sú bežní, neškolení ľudia ktorí často postujú správy, fotografie a videá online. Médiá sú aj v tomto prípade zodpovedné za to aby preverili pravdivosť a presnosť danej správy.
Jednou z najdôležitejších vecí ktoré sú súčasťou novinárskej práce je budovanie dôveryhodných zdrojov informácií. Sú to ľudia v jadre udalosti, často experti ktorí sa o veci dozvedia skôr než sa zverejní. Nemali by mať žiadny osobný či finančný prospech zo zdieľania správy. Skúsení novinári dokážu rozlíšiť kto im klame a kto vraví pravdu. Dobrý reportér aj tak informáciu overuje z iných, nezávislých zdrojov, až potom ju uverejní.
V dnešnej dobe, keď sme dennodenne bombardovaní záplavou informácií, je často ťažko rozlíšiť pravdu od názoru, od zámerného klamstva - fake-news, propagandy a hoaxov.
Základnými rozdielmi sú:
Fakt - dá sa dokázať či je to pravda alebo lož, nemožno ho meniť, je založený na výskume, dôkazoch a štatistike.
Názor - nemožno dokázať jeho pravdivosť či opak, možno ho meniť a je založený na pocitoch, myšlienkových konštrukciách a skúsenostiach.
Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/549404/pulitzer-by-sa-divil-2.html
Zdroj informácií: Eli Pariser - The Filter Bubble.
Diane Dakers - Fake News.
