Už dosť veľa rokov je v našej farnosti tradíciou, že rôzne národy pripravujú svoje reprezentatívne národné večery, ktoré zahŕňajú ich kulinárske špeciality, prípadne aj kultúrny program, či aspoň reprodukovanú hudbu.
Takto sme mali niekoľko poľských večerov, karibský večer, indický ...
Rozhodol som sa zorganizovať niečo podobné za Slovákov. Prvý slovenský večer v Rugby. To som ešte netušil, čo ma čaká. Našťastie sa našla malá skupinka ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť s organizáciou, či samotným priebehom. Keďže sme sa dovtedy nestretávali nejak zvlášť často, založili sme skupinu na Facebooku, aby sme pomocou nej mohli koordinovať aktivitu a vymieňať informácie.
Sekretárka na fare nám vytlačila 60 vstupeniek, ktoré sme potom predávali. V práci, medzi známymi, či v kostole po omši. Počas niekoľkých týždňov som každú nedeľu absolvoval dve omše, po ktorých som sa postavil pred kostol a núkal lístky... Bola to zábava. Predali sa takmer všetky.
Mali sme približnú predstavu, aké jedlá, prípadne občerstvenie chceme ponúkať, no nemali sme šajnu koľko čoho budeme potrebovať. Nakoniec sme to neodhadli až tak zle. Teda okrem vína a piva, ktorých sme kúpili priveľa... Budú grilovačky, tak sa to spotrebuje.
Nakoniec sme uvarili asi 15 litrov gulášu, 5 litrov vianočnej kapustnice, v reštaurácii, ktorá patrí Slovákom nám urobili 5 kíl zemiakového šalátu a 80 zemiakových placiek (vďaka PJ´s!). Mali sme asi 150 jednohubiek, ktoré urobili šikovné slovenské prsty a niekoľko druhov zákuskov. Z dovolenky na Slovensku som priviezol kilo syrových korbáčikov, v slovenských potravinách Fatra sme kúpili celý kartón lupienkov Slovakia, makové a orechové záviny, dve fólie Kofoly, tri fólie slovenských minerálok a 4 fólie slovenského a českého piva v plechovkách. Víno (ktoré spolu s pivom ako jediné neboli na akcii zadarmo) sme kúpili v blízkom supermarkete.
Všetkých hostí sme vítali chlebom, soľou (čo bolo treba vysvetliť) a štamperlíkom domácej 52% slivovice.
Z notebooku sme púšťali slovenskú populárnu hudbu, čo nikto nejak príliš nevnímal, pretože všetci sa hneď vrhli na jedlo. Rozbehla sa kultivovaná zábava, v dobrej nálade spolu diskutovali mladší, aj starší, kňazi aj tí, ktorí možno v kostole nikdy neboli.
Anglické kolegyne, ktoré majú skúsenosti s organizovaním tomboly nám spestrili zábavu. Výťažok z predaja tomboly šiel na opravu kostolnej veže.
Celý slovenský večer trval od 19.00 do 22.00. Všetci sa bavili, prítomní Angličania, Poliaci, ale aj príslušníci iných národov, s ktorými sa stretávame v kostole, mali príjemný zážitok. Niektorí zistili, že Slovensko je predsa možno len civilizovaná krajina s dobrými ľuďmi.
Predaj vstupeniek, po odpočítaní nákladov, vyniesol 130 libier na opravu kostolnej veže.
O niekoľko dní mal tento náš večer neočakávané pokračovanie. Zavesil som niekoľko fotiek na facebookovskú stránku Slovákov Čechov v Rugby. Na to sa mi ozval jeden človek z blízkeho Coventry, kde okrem cirkevného života, majú aj kapelu, ktorá hrá ľudovky v súčasnej úprave, vraj či neviem o niekom, kto by s nimi mohol spievať. Popýtal som sa a vyzerá to tak, že budú mať speváčku, ktorá pravdepodobne bude aj učiť slovenské deti na základnej škole v Birminghame spievať a tancovať ľudovky...
Momentálne uvažujeme o založení oficiálnej slovenskej, možno aj česko-slovenskej organizácie v našom meste a okolí, ktorá by organizovala podobné akcie aj vo väčšej mierke, nielen kultúrne, ale aj športové, pomoc a radu pre nových ľudí tu, možno aj v spolupráci s veľvyslanectvom v Londýne.
Asi bude mať skratku ČSSR - Česko-slovenské spoločenstvo v Rugby.
