Koncom 19. storočia sa liberalizmus rozštiepil na dva tábory. Jedni videli mocné korporácie a bohatých priemyselníkov ako najväčšie hrozby pre slobodu. Títo "noví liberáli" (niekedy nazývaní tiež "ľaví liberáli" alebo "progresívci") hľadeli na vládu ako na jedinú silu schopnú ochrániť verejnosť a zachrániť mnohé obete brutálnych spôsobov raného industriálneho kapitalizmu. Liberáli, ktorí sa naopak obávali vlády ako hlavnej hrozby pre slobodu, začali byť známi ako "klasickí liberáli," "praví liberáli", alebo v USA ako "libertariáni."
Tí, ktorí sa vybrali progresívnou cestou, začali využívať vládu nielen na zabezpečenie slobody, ale aj na presadzovanie všeobecného blahobytu ľudí, hlavne tých, ktorí nemali možnosť postarať sa o seba. Vykonali kroky na obmedzenie rastúcej sily korporácií, napríklad rozbitie veľkých monopolov a vytvorili nové vládne agentúry na reguláciu pracovných podmienok a na zabezpečenie kvality potravín a liekov.
Vyššie uvedený obrázok je výsledkom prieskumu, ktorý absolvovalo 12.000 libertariánov. Vidno z neho, že v osobnostných oblastiach sa viac podobajú liberálom, než konzervatívcom. Radikálne sa od nich však odlišujú pri morálnom základe Ochrany, kde bodovali dokonca ešte menej, než konzervatívci. Pomoc iným nie je súčasťou ich filozofie.
Akousi ideovou krstnou matkou libertarianizmu sa stala americká spisovateľka ruského pôvodu Ayn Rand, hlavne myšlienkami, ktorá vmiesila do svojho kultového románu Atlas Shrugged. Vynikajúca kniha s mnohými dobrými, motivujúcimi myšlienkami, bohužiaľ je to akoby zrkadlový obraz boľševického režimu, pred ktorým autorka ušla. Keď v boľševizme predstavovali stranu zla tí hnusní kapitalisti a stranu dobra idealizovaní robotníci, v Atlasovi je to presne naopak. Ibaže rovnako idealizované a nereálne (podrobnejšie po kliknutí na Ayn Rand vyššie).
Libertariáni majú v mnohých veciach pravdu. Napríklad v otázke neregulovaného voľného trhu, no pre nich sa to stalo akousi kvázi náboženskou vierou, ktorá akoby nikdy nezlyhávala. Ak aj pripustia zlyhania, tak podľa nich za to vždy môžu štátne zásahy. Dôkazov o opaku je však v nedávnej minulosti celá kopa.
Libertariáni uprednostňujú neregulované, slobodné trhy nie v mene ekonomickej efektívnosti, ale v mene ľudskej slobody. Ich ústrednou myšlienkou je, že každý z nás má základné právo na slobodu - právo robiť čokoľvek, čo sa nám zachce s tým, čo vlastníme za predpokladu, že rešpektujeme právo druhých robiť to isté.
p.s.: https://www.youtube.com/watch?v=_iHRJ4s9EtY
Pokračovanie: https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/561338/vynadali-mi-do-progresivcov.html
Zdroj informácií: Michael J. Sandel - Justice.
Jonathan Haidt - The Righteous Mind.
