Aj keď 99% povrchu ostrova je neobývateľných, existujú zelené oblasti hlboko vnútri dvoch systémov fjordov na juhozápadnom pobreží. Fjordy tam prenikajú hlboko do vnútrozemia, takže na konci sú dostatočne vzdialené od studených oceánskych prúdov, ľadovcov, spŕšok slanej vody a silných vetrov, ktoré bránia rastu akejkoľvek vegetácie na pobreží. Sú tu rovnejšie miesta, kde jej je dostatok pre pastvu dobytka. Počas takmer 500 rokov od roku 984 až niekedy do konca 15. storočia tieto dva systémy podporovali najvzdialenejší výbežok európskej civilizácie, kde predkovia dnešných Nórov budovali kostoly a katedrály, písali v Latinčine a starej Nórštine, vyrábali železné nástroje a chovali domáce zvieratá. Až pokým sa po nich nestratila stopa.
Obývali dve oblasti tesne pod polárnym kruhom v severných zemepisných šírkach porovnateľných s juhom Islandu, alebo oblasťou okolo miest Trondheim a Bergen v Nórsku. Počas najteplejších mesiacov roka tam teploty dosahujú okolo 5-6 stupňov Celzia na pobreží a okolo 10 stupňov vo vnútri fjordov. Časté, niekedy drastické zmeny počasia na krátkych vzdialenostiach, či z roka na rok, boli kritickými pre dostatočnú produkciu sena na udržanie dobytka cez zimu.
O ich životnom prostredí, spôsobe existencie, či ťažkostiach sa možno dozvedieť z písomných záznamov ktoré zanechali, zo zachovaných vzoriek peľu a vzoriek vrstiev ľadu.
Medzi rokmi 800 a 1300 bola klíma v tejto oblasti relatívne mierna, podobná dnešnej, možno aj o niečo málo teplejšia. Tieto storočia sa označujú aj ako Stredoveké teplé obdobie. Okolo roku 1300 sa však v severnom Atlantickom oceáne začalo ochladzovať so značnými výkyvmi z roka na rok, čo sa označuje ako Malá ľadová doba, ktorá trvala až do 19. storočia. Približne v roku 1420 ochladenie a zvýšený pohyb ľadovcov znemožnili lodné spojenie oblasti s vonkajším svetom. V druhej polovici storočia sa stopa po pokračovaní života v Západnom, či Východnom osídlení končia.
*klikateľný obrázok.
Starí Nóri mali to šťastie, či smolu, že prišli do Grónska v období, keď tu bola klíma pomerne mierna. Nemali skúsenosti so striedaním teplých a studených období tak, ako ich mali pôvodní obyvatelia - Inuiti. Nemohli teda predvídať problémy, ktoré ich čakajú pri udržiavaní chovu dobytka. Kravy, tu nevhodné pre chov, spásli drvivú väčšinu vegetácie a spôsobili pôdnu eróziu. To málo stromov, ktoré tu rástli, padlo na trámy na výstavbu obydlí hlavne pre vrchnú vrstvu osadníkov a na budovanie kostolov. Stali sa závislí od zásobovania drevom a železom loďami z Islandu, resp. až z Nórska.
Neprišli sem s otvorenou mysľou a snahou zvážiť akékoľvek riešenia svojich problémov, ale s vlastnými predstavami, životným štýlom a kultúrnymi hodnotami. V absolútne nevyhovujúcich podmienkach sa tvrdohlavo držali riešení, ktoré im priniesli úspech v minulosti za úplne iných okolností.
K domorodým Inuitom sa správali ako k pohanom a pravdepodobne im dali dostatok dôvodov na nepriateľské vzťahy. Neboli schopní, či ochotní naučiť sa z ich skúseností ako dlhodobo prežiť v podmienkach tvrdej zimy a častých a radikálnych zmien počasia a klímy.
Moc v spoločnosti starých grónskych Nórov sa sústreďovala v rukách náčelníkov a kléru, ktorí bránili akýmkoľvek spoločenských zmenám, ktoré by mohli podkopať ich autoritu. Spoločenská štruktúra tak vytvorila konflikt medzi krátkodobými záujmami tých pri moci a dlhodobými záujmami spoločnosti ako celku. Značná časť toho, čo vtedajší vládcovia a klér presadzovali, sa pre spoločnosť ukázala ako škodlivá.
Niekedy sa zdá, že sa v tomto ohľade za tých plus mínus tisíc rokov príliš veľa nezmenilo.
Zdroje informácií: Jared Diamond - Collapse. How Societies Choose to Fail or Survive.
Internet.
